Banca Popolare di Verona
Banca Popolare di Verona sa stala posledným veľkým projektom Carla Scrapu, ktorý náhle zomrel v roku 1978. V tom čase už boli dokončené vonkajšie fasády a objednaná väčšina materiálov pre interiér. Do roku 1982 interiérové práce dokončil asistent Carla Scarpu, Arrigo Rudi.
Zadaním bola renovácia a rozšírenie sídla miestnej banky. Existujúce sídlo banky, ktoré sa nachádzalo na rohovom pozemku prešlo renováciou, pričom dve priľahlé budovy v zástavbe boli zbúrané a nahradené Scarpovým novotvarom. Parcela je orientovaná do námestia v centre mesta. Fasády okolitých klasických budov majú pravidelné členenie. Carlo Scarpa navrhol kontrastnú koncepciu, pričom na veľkej horizontálnej stene usporiadal množstvo otvorov rôznych tvarov vrátane kruhov, štvorcových arkierov a úzkych vertikálnych štrbín. Výsledkom tejto asymetrickej kompozície je dynamicky expresívne priečelie, ktoré sa na prvý pohľad môže javit ako chaotické. lde však o vel'mi sofistikované vyskladanie jednotlivých prvkov, ktoré priamo reagujú na vnútornú dispozíciu prevádzky a polohy prieluky vzhľadom na tvar okolitej zástavby.
Fasáda obsahuje tri hlavné časti. Spodnú časť tvorí stena z mramoru botticino a rímsou z červeného Veronského mramoru. Stredná časť je najväčšia a má povrch z cocciopesto omietky (ušľachtilá zmes rímskeho betónu, ktorého pinivo tvorí drvená keramika) doplnenej vápencom a šamotom. A nakoniec, horné poschodie je skonštruované ako lodžia z ocele a skla. (1)
Zaujímavosťou je, že výsledná podoba fasády sa formovala počas realizácie. Jej dynamika je, teda zásluhou dynamického návrhu. Blízky spolupracovníci Carla Scarpy spomínajú, že sa vyžíval v nepredvídateľných situáciách a komplikáciách, ktoré následne mohol originálnym spôsobom vyriešiť. (2)
Zadaním bola renovácia a rozšírenie sídla miestnej banky. Existujúce sídlo banky, ktoré sa nachádzalo na rohovom pozemku prešlo renováciou, pričom dve priľahlé budovy v zástavbe boli zbúrané a nahradené Scarpovým novotvarom. Parcela je orientovaná do námestia v centre mesta. Fasády okolitých klasických budov majú pravidelné členenie. Carlo Scarpa navrhol kontrastnú koncepciu, pričom na veľkej horizontálnej stene usporiadal množstvo otvorov rôznych tvarov vrátane kruhov, štvorcových arkierov a úzkych vertikálnych štrbín. Výsledkom tejto asymetrickej kompozície je dynamicky expresívne priečelie, ktoré sa na prvý pohľad môže javit ako chaotické. lde však o vel'mi sofistikované vyskladanie jednotlivých prvkov, ktoré priamo reagujú na vnútornú dispozíciu prevádzky a polohy prieluky vzhľadom na tvar okolitej zástavby.
Fasáda obsahuje tri hlavné časti. Spodnú časť tvorí stena z mramoru botticino a rímsou z červeného Veronského mramoru. Stredná časť je najväčšia a má povrch z cocciopesto omietky (ušľachtilá zmes rímskeho betónu, ktorého pinivo tvorí drvená keramika) doplnenej vápencom a šamotom. A nakoniec, horné poschodie je skonštruované ako lodžia z ocele a skla. (1)
Zaujímavosťou je, že výsledná podoba fasády sa formovala počas realizácie. Jej dynamika je, teda zásluhou dynamického návrhu. Blízky spolupracovníci Carla Scarpy spomínajú, že sa vyžíval v nepredvídateľných situáciách a komplikáciách, ktoré následne mohol originálnym spôsobom vyriešiť. (2)
Martin Ďurčovič, 2023
0 komentářů
přidat komentář
