Rekonštrukcia bytu vychádza z hľadania rovnováhy medzi pôvodnou materiálovou podstatou priestoru a novou vrstvou bývania. Namiesto snahy prekryť existujúce konštrukcie sa návrh sústreďuje na ich odkrytie a reinterpretáciu. Odhalený železobetónový strop a tehlové murivo sa stávajú nositeľmi identity interiéru a vytvárajú autentické pozadie pre nové zásahy.
Pôvodná dispozícia bytu pozostávala z viacerých samostatných miestností usporiadaných okolo centrálnej chodby. Reorganizáciou pôvodnej dispozície vznikol otvorený obytný priestor, ktorého centrom je denná zóna prepájajúca kuchyňu, jedáleň a obývaciu časť. Dominantným prvkom sa stal kuchynský ostrov so závesným svietidlom, okolo ktorého sa sústreďuje každodenný život bytu. Namiesto tradičného členenia miestností vzniká priestor definovaný vzájomnými vzťahmi jednotlivých funkcií, priehľadmi a prirodzeným pohybom.
Nová architektonická vrstva je koncipovaná ako séria presne vložených stolárskych objemov. Kompaktné nábytkové zostavy integrujú kuchyňu, úložné priestory aj technické zázemie a zároveň organizujú prevádzku bytu. Ich uhladený výraz a remeselná precíznosť vytvárajú kontrast k surovej textúre pôvodných konštrukcií. Interiér tak nestojí na dekoratívnosti, ale na napätí medzi hrubosťou a jemnosťou, medzi existujúcim a novým.
Dôležitú úlohu zohráva použitie zrkadiel na jednotlivých nábytkoch. Neplnia len funkciu fyzickej hranice, ale aktívne pracuje s vnímaním priestoru. Odrazy násobia perspektívy, rozširujú interiér a prepájajú jednotlivé časti bytu do vizuálneho celku. Steny bytu sa tak stávajú menej jednoznačnými a priestor získava väčšiu hĺbku a variabilitu.
Materiálová skladba pracuje s kontrastom surových a kultivovaných povrchov. Pohľadový betón a odkryté tehlové murivo dopĺňa dubová dyha, kameň, zrkadlo a meď, ktorej teplý odtieň prináša do interiéru jemnosť a vizuálnu hĺbku. Opakujúce sa medené prvky vytvárajú subtílnu líniu, ktorá prepája jednotlivé časti bytu a zjemňuje strohosť pôvodnej konštrukcie.
Výsledkom rekonštrukcie je byt, ktorý neskrýva svoju stavebnú podstatu, ale stavia na nej. Nové zásahy nevytvárajú dominantnú vrstvu, naopak, umožňujú vyniknúť charakteru pôvodných konštrukcií. Interiér tak získava identitu založenú na autenticite, priestorovej otvorenosti a citlivom dialógu medzi pôvodným charakterom bytu a súčasným spôsobom bývania.