Byt Nový Svet


4-izbový byt, nachádzajúci sa v dome zo sedemdesiatych rokov 20. storočia na svahovitom pozemku v blízkosti bratislavských Palisád a Slavína, bol už v pôvodnom stave výnimočný, a to nielen pre výhľad na panorámu mesta s dominantou hradu. Premyslená dispozícia, orientácia na dve svetové strany do záhrady, dve veľkoryso dimenzované lodžie alebo otvorený krb v obývačke sú len niektoré z aspektov, ktoré bývanie v ňom robia nadštandardným.
Pri projektovaní návrhu rekonštrukcie si architekti plne uvedomili pôvodné kvality architektúry, na ktorú reagovali s rešpektom. Ich snahou bolo zachovať výnimočnú atmosféru bytu a citlivo na ňu nadviazať. Skutočnosť, že sú stavebné zásahy minimálne, vypovedá o zrelosti architektonického prístupu, bez potreby za každú cenu zaujať a prvoplánovo nasledovať trendy.
Nakoľko pôvodné členenie bytu vyhovovalo súčasným potrebám, architekti sa sústredili na detaily. Prejavila sa snaha využiť pôvodné materiály, alebo také, ktoré s modernou architektúrou korešpondujú, ako badať už vo vstupnom priestore. V ňom, na svetlom pozadí nabielo omietnutých stien – farebne splývajúcich so vstavanými skriňami a dverami vedúcimi do pracovne, s nadsvetlíkom prepúšťajúcim denné svetlo do predsiene –, dominuje dubovým drevom obložený kubus. Nejde len o kompozičný, ale hlavne o funkčný prvok, ktorý v sebe decentne skrýva WC aj praktické úložné priestory. Týmto spôsobom architekti nielen preriešili pôvodné priestory architektonicky vyspelejšou formou, ale zrušením dverí, ktoré oddeľovali kuchyňu od chodby docielili veľkorysejší výraz, ktorý pôvodnému návrhu tejto časti chýbal. Plynulosť opticky znásobuje nová liata terazzová dlažba, ktorá z predsiene prechádza bez prerušenia do kuchyne, kde materiál rovnakého dreveného obloženia linky dopĺňa opäť biela.
Obývacia izba je od kuchyne oddelená pôvodne dimenzovaným dverným otvorom s dvojkrídlovými dverami, ktoré zabezpečujú dostatočnú väzbu na kuchyňu – keďže v izbe je situovaný veľký jedálenský stôl – ale zároveň sú priestory fyzicky oddelené. Izbu, orientovanú do záhrady, lemuje po celej dĺžke exteriérového múru lodžia. Na protiľahlej stene izby umiestnili novú vstavanú knižnicu, ktorá spolu s pôvodným kozubom vytvára dva ťažiskové prvky kompozície interiéru izby. Príjemnú atmosféru podporuje pôvodný tehlový obklad otvoreného krbu a repasované dubové mozaikové parkety, typické pre obdobie 70. rokov. Aj v ostatných priestoroch bytu na ne architekti nadväzujú novou mozaikovou dubovou dlažbou, vytvárajúc tak spolu s liatym terazzom a  betónovou podlahou v kúpeľni koláž vrstiev, ktoré s istou patinou mapujú a dokumentujú históriu tohto bytu.
Obývacia izba je ústrednou miestnosťou bytu, ktorá prepája dennú a nočnú, resp. súkromnejšiu zónu bytu, kde z chodby so vstavanými úložnými priestormi prechádzame do spálne rodičov, detskej izby, kúpeľne so samostatným WC. V tejto časti bytu, ktorej JV fasádu po celej dĺžke lemuje druhá z lodžií, došlo k drobnej zmene – pôvodné WC bolo premiestnené na opačnú stranu hygienického bloku, čo zamedzilo, aby pri otvorených dverách z obývacej izby bolo vidieť z predsiene až sem. Zároveň to umožnilo vedľa vane v kúpeľni – so zachovanou dobovou modrozelenou mozaikou – situovať sprchový kút.
Nové, na mieru navrhované prvky majú v celom byte jednotný ráz – opakuje sa tu prírodné dubové drevo, výška vstavaných elementov až po strop priestoru, rovnaký dizajn madiel. Autori ich pri návrhu premyslene kombinujú so staršími kúskami – ako sú repasované Thonet kreslá v obývačke, historická skriňa v spálni, alebo luster v detskej izbe, ktoré jednak presviedčajú, že sa architekti neboja kombinovať prvky rôznych období, a jednak tým vyvolávajú pocit, že byt je nielen nadčasový, ale bude vedieť dôstojne starnúť.