Domov pre veľkú rodinuPriestorový poriadok nevzniká naraz. Formuje sa postupným vrstvením rozhodnutí – od prvých klientských zmien až po spôsob, akým si bývanie jeho obyvatelia časom prisvojujú. Aj tento byt vznikal podobne. Spojenie dvoch developerských bytov nebolo cieľom, ale príležitosťou nanovo definovať vzťahy medzi spoločnými a súkromnými časťami bývania.
Prvé rozhodnutia vznikli ešte počas výstavby bytového domu v rámci klientskych zmien. Tie určili základ dispozičného riešenia aj časť materiálového štandardu developera, ktorý zostal zachovaný v kúpeľniach, hygienických priestoroch, pri podlahách a interiérových dverách. Návrh preto nevznikal na prázdnom mieste. Pracoval s tým, čo už bolo dané, a jednotlivé vrstvy prepojil do prirodzeného celku.
Spojením dvoch bytových jednotiek vznikol byt s výmerou približne 280 m². Dôležitejšie než samotná výmera bolo prehodnotenie jeho typológie. Pôvodné členenie ustúpilo organizácii, ktorá umožňuje rôznu mieru zdieľania aj súkromia v rámci jednej domácnosti. Zachovaný druhý vstup sa stal prirodzenou súčasťou novej dispozície. Zároveň vytvoril predpoklad pre budúce samostatnejšie zázemie dcér bez narušenia celistvosti domova.
Architektúra bytového domu poskytla jasný priestorový rámec. Oblúková fasáda s panoramatickým presklením organizuje dennú časť, privádza svetlo hlboko do dispozície a vytvára prirodzený vzťah s exteriérom. Riešenie preto nepridáva nové formálne motívy. Sústreďuje sa na spresnenie priestorových vzťahov, mierky a proporcií.
Denná časť je koncipovaná ako kontinuálny obytný priestor. Kuchyňa, jedáleň a obývacia izba zostávajú prevádzkovo aj vizuálne prepojené. Ich usporiadanie neurčuje formálne členenie, ale každodenné používanie. Kuchynský ostrov sa stáva pevným bodom organizácie dennej časti – jeho význam neurčuje forma, ale spôsob, akým sa okolo neho prirodzene odohráva život domácnosti.
Podstatnou témou návrhu bola práca s mierkou. Veľká podlahová plocha nebola chápaná ako príležitosť pridávať ďalšie funkcie. Voľný priestor zostáva rovnocennou súčasťou architektúry. Zachováva čitateľnosť dispozície, podporuje prirodzený pohyb a ponecháva bývaniu schopnosť reagovať na meniace sa potreby rodiny.
Architektonický výraz formujú predovšetkým vstavané objemy. Organizujú dispozíciu, integrujú technické a úložné zázemie a namiesto solitérnych prvkov vytvárajú súvislú architektonickú vrstvu. Rovnaký princíp sleduje aj materiálová koncepcia, ktorá prepája individuálne navrhnuté prvky s developerským štandardom bez potreby zdôrazňovať hranicu medzi daným a novonavrhovaným.
Súčasťou riešenia sa stali aj vybrané kusy zariadenia, ku ktorým mali majitelia osobný vzťah už z predchádzajúceho bývania. Rovnaký prístup sa premietol aj do detských izieb. Nevznikali ako priestory definované konkrétnym vekom alebo témou, ale ako otvorený architektonický základ pripravený prirodzene reagovať na meniace sa potreby svojich obyvateľov.
Architektúra tu nie je uzavretou kompozíciou. Formuluje priestorový poriadok a ponecháva dostatok otvorenosti, aby si bývanie mohlo v čase nájsť vlastnú podobu.
NACONI Interiéry