Dom Vanek je stručný názov pre komplexný, vrstevnatý priestor nachádzajúci sa na priesečníku architektúry a výtvarného umenia. Vyznačuje sa mnohonásobným a nejednoznačným autorstvom, nahustenou pamäťou a orientáciou na aktívnu, rozvíjajúcu sa budúcnosť.
Dom bol koncipovaný a realizovaný výtvarníkom Imrichom Vanekom spolu s jeho manželkou Oľgou, podľa návrhu Štefana Svetka v 80. rokoch 20. storočia, ako forma hybridného obývania. Je zároveň obytným priestorom aj galériou, domom aj podstavcom. Tvorba a každodenný život tu boli chápané ako neoddeliteľné. Hoci bol určený pre dvoch, zostával otvorený aj pre ďalších – vrátane mačiek.
Súčasná artikulácia domu vzniká prostredníctvom kontinuálneho dialógu so Zuzanou Bodnárovou a Svätoplukom Mikytom z banskej st a nice, ako aj s jeho súčasnými majiteľmi. Tento proces posilňuje koexistenciu viacerých "domov" v rámci jednej štruktúry. Prostredníctvom série priestorových a programových rozhodnutí dochádza k preusporiadaniu hraníc medzi súkromným a verejným, čo umožňuje nové formy prístupu a využívania domu aj jeho záhrady. Zároveň sa intervencia usiluje viesť kritický dialóg so silne zapísanými pôvodnými atmosférami.