Východiskovou ideou je vyvesenie drevenej mriežky ponad morfológiu lesa. Generická štruktúra plynie v priestore pozdĺžne v oboch smeroch, v krajných polohách nie je ukončená. Priestor lesa tak pozvoľne prechádza naprieč zastrešeným výsekom krajiny až na priľahlú lúku a späť. Stĺpy túto mriežku prepichujú – v rovnakom duchu nekončia v úrovni jej roviny, ale prebiehajú ďalej. V mieste prieniku je vynechaný otvor, čo umožňuje aby na stĺpy padalo svetlo. Je to snaha o interpretáciu hlavice. Nemenej dôležitým motívom je samotné stĺporadie, ako archetypálny prvok. Vyložením na obe strany v osi svojej figúry, kompozícia vytvára portikus, ktorý sa rovnocenne obracia ako k lesu tak aj k lúke.
BAKYTA architekti