Štvorpodlažná budova nachádzajúca sa na niekdajšej hranici východného Berlína slúžila ako dielňa a priestory zázemia pre operu, avšak vzdialenosť od divadiel, pod ktoré spadala zapríčiňovala mnoho komplikácií.
Renovácia transformuje budovu do kompaktného celku, ktorý zastrešuje dramatickú školu (175 študentov + zariadenie) pod jednou strechou. Súťaž vyhrali na základe prístupu
„zo stávajúceho meniť čo najmenej to pôjde“. Koncept ponecháva obdĺžnikový pôdorys a otvára sa na východnej strane, kde situuje aj najbadateľnejší zásah – 24m vysoký kubus – priestrannú vežu opláštenú drevenými latami a transparentným laminátom. Presklená kaviareň s perforovaným kovovým plášťom oproti prenikajúcemu kubusu do interiéru hneď pri vstupe voľne prechádza do foyeru s recepciou, za ktorou nasleduje dlhý koridor plynúci celou dĺžkou objektu a sprístupňuje schodištia, učebne, skúšobne a ďalšie priestory.
Semi-transparentný plášť veže ponúka nočné divadlo v podobe premietania tieňov na fasádu.
Materiálové riešenie interiéru je v znení už vyššie spomínaného princípu. Odstránili sa len tie prvky, ktoré boli nepoužiteľné a zároveň sa dopĺňalo v najmenšom rozsahu to, čo bolo nevyhnutné pre chod školy podľa aktuálnych kritérií. Vo výške 2,3m sa tiahne separačná línia po celej dĺžke objektu. Povrchy pod touto líniou sú dokončené, povrchy nad ňou sa tešia svojej surovej podobe alebo stavu, v akom boli pred začatím renovácie.
Michal Gomboš, 2019