Generálna rekonštrukcia ZÚ Slovenskej republiky v Londýne
Budovy zastupiteľských úradov Československa sídlili od roku 1918 v niekoľkých budovách v centre Londýna. Hoci dnes niektoré z nich slúžia iným účelom, zostávajú súčasťou našej histórie.
Prvé budovy veľvyslanectva nového Československa v Londýne boli situované na Grosvenor Place, ale počas druhej svetovej vojny tu sídlila aj kancelária prezidenta a exilovej vlády. Budovy boli luxusne vybavené a modernizované československým štátom, no v lete 1944 boli značne poškodené pri nálete na Londýn.
Od roku 1970 až do rozpadu Československa v roku 1993 sídlilo československé veľvyslanectvo na rohu Kensington Palace Gardens a Notting Hill Gate. Nová budova, ktorú navrhli architekti Šrámek, Bočan a Štepánský, je poctou brutalistickému štýlu a v roku 1971 získala prestížne ocenenie RIBA (Kráľovský inštitút britských architektov) za architektúru. Dnešné slovenské veľvyslanectvo sídli v budove pôvodne určenej na reprezentačné a administratívne účely.
Hoci v sedemdesiatych rokoch sa architektonický brutalizmus zvrhol na strohé panelákové sídliská, pri budovala budova veľvyslanectva išlo o moderný tvorivý počin, snahu oslobodiť sa od socialistického realizmu a sledovania moderných svetových trendov v architektúre. Tento trend potvrdila aj spolupráca s britským architektom Robertom Matthewom, autorom Royal Festival Hall.
V súlade s princípmi brutalizmu je exteriér veľvyslanectva vybudovaný zo železobetónových panelov a sklenených a drevených priečok, ktoré rozdeľujú interiéry. Dekoratívne ornamenty na exteriéri tvorcovia odmietli, nahrádzajú ich neutesnené škáry medzi panelmi či škrabance, ktoré zostali po pneumatickom vŕtaní a odstránenom debnení. Na interiéri sa podieľali niektorí z popredných vtedajších československých výtvarníkov vrátane Kolíbala, Šimotovej či Roubíčka.
Dnes je budova, v ktorej sídli Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, otočená smerom k ulici Kensington Pallace Gardens. Pôvodným účelom tejto časti bolo predovšetkým plniť repre a administratívnu funkciu.
Súčasťou generálnej rekonštrukcie bola komplexná technicko- technologická rekonštrukcia, ktorá bola nesmierne technicky náročná, a to nielen po stránke realizačnej ale aj projekčnej, nakoľko musela zodpovedať súčasným nárokom a potrebám. Súčasťou však bola aj architektonicko - výtvarná rekonštrukcia. Zahŕňala okrem úpravy štvrtého nadzemného podlažia na byty pre zamestnancov a ich rodiny aj úpravy všetkých ostatných podlaží kde sídli repre, administratívnych ako aj technicko- hospodársych priestorov. Okrem samotného objektu bolo nevyhnutné robiť zásahy aj do exteriérového prostredia vrátane nástupného predpolia ako aj záhradnej časti.
Hlavný dôraz bol kladený na zachovanie genia loci pôvodného architektonicko- výtvarného riešenia, ako vyjadrenie úcty a pokory k tejto ikonickej stavbe a jej autorom. Popri snahe zachovať čo najviac pôvodného formou repasu a revitalizácie bola snaha aj novotvarmi dosiahnuť súlad a symbiózu s pôvodným zámerom.
Po dokončení súčasnej rekonštrukcie bude budova primárne slúžiť nielen pre úrad veľvyslanectva, ale znova aj pre konzulárny úsek ako aj kancelárie Slovenského kultúrneho centra, čím sa stane skutočným „Slovenským domom“ v srdci Londýna.
Prvé budovy veľvyslanectva nového Československa v Londýne boli situované na Grosvenor Place, ale počas druhej svetovej vojny tu sídlila aj kancelária prezidenta a exilovej vlády. Budovy boli luxusne vybavené a modernizované československým štátom, no v lete 1944 boli značne poškodené pri nálete na Londýn.
Od roku 1970 až do rozpadu Československa v roku 1993 sídlilo československé veľvyslanectvo na rohu Kensington Palace Gardens a Notting Hill Gate. Nová budova, ktorú navrhli architekti Šrámek, Bočan a Štepánský, je poctou brutalistickému štýlu a v roku 1971 získala prestížne ocenenie RIBA (Kráľovský inštitút britských architektov) za architektúru. Dnešné slovenské veľvyslanectvo sídli v budove pôvodne určenej na reprezentačné a administratívne účely.
Hoci v sedemdesiatych rokoch sa architektonický brutalizmus zvrhol na strohé panelákové sídliská, pri budovala budova veľvyslanectva išlo o moderný tvorivý počin, snahu oslobodiť sa od socialistického realizmu a sledovania moderných svetových trendov v architektúre. Tento trend potvrdila aj spolupráca s britským architektom Robertom Matthewom, autorom Royal Festival Hall.
V súlade s princípmi brutalizmu je exteriér veľvyslanectva vybudovaný zo železobetónových panelov a sklenených a drevených priečok, ktoré rozdeľujú interiéry. Dekoratívne ornamenty na exteriéri tvorcovia odmietli, nahrádzajú ich neutesnené škáry medzi panelmi či škrabance, ktoré zostali po pneumatickom vŕtaní a odstránenom debnení. Na interiéri sa podieľali niektorí z popredných vtedajších československých výtvarníkov vrátane Kolíbala, Šimotovej či Roubíčka.
Dnes je budova, v ktorej sídli Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, otočená smerom k ulici Kensington Pallace Gardens. Pôvodným účelom tejto časti bolo predovšetkým plniť repre a administratívnu funkciu.
Súčasťou generálnej rekonštrukcie bola komplexná technicko- technologická rekonštrukcia, ktorá bola nesmierne technicky náročná, a to nielen po stránke realizačnej ale aj projekčnej, nakoľko musela zodpovedať súčasným nárokom a potrebám. Súčasťou však bola aj architektonicko - výtvarná rekonštrukcia. Zahŕňala okrem úpravy štvrtého nadzemného podlažia na byty pre zamestnancov a ich rodiny aj úpravy všetkých ostatných podlaží kde sídli repre, administratívnych ako aj technicko- hospodársych priestorov. Okrem samotného objektu bolo nevyhnutné robiť zásahy aj do exteriérového prostredia vrátane nástupného predpolia ako aj záhradnej časti.
Hlavný dôraz bol kladený na zachovanie genia loci pôvodného architektonicko- výtvarného riešenia, ako vyjadrenie úcty a pokory k tejto ikonickej stavbe a jej autorom. Popri snahe zachovať čo najviac pôvodného formou repasu a revitalizácie bola snaha aj novotvarmi dosiahnuť súlad a symbiózu s pôvodným zámerom.
Po dokončení súčasnej rekonštrukcie bude budova primárne slúžiť nielen pre úrad veľvyslanectva, ale znova aj pre konzulárny úsek ako aj kancelárie Slovenského kultúrneho centra, čím sa stane skutočným „Slovenským domom“ v srdci Londýna.
Ján Pavúk
0 comments
add comment
