Transformácia, ktorou prechádzalo Československo v 30. rokoch 20. storočia, nastolila nové otázky štruktúry spoločnosti a jej bytovej kultúry. Paralelou nášho funkcionalizmu bolo na anglických ostrovoch hnutie British modern movement. K ideám nového prístupu sa hlásili manželia Molly a Jack Pritchard, zakladatelia nábytkárskej firmy Isokon Laminated Furniture company, sústreďujúcej sa na tvorbu z preglejky. Z počiatočných plánov postavenia rodinného domu v štvrti Belsize Park sa ustúpilo. Pár sa rozhodol pre pragmatickejší prístup vybudovania na tú dobu hybridného bytového komplexu pre individuálných nájomníkov, s vlastným priestorom situovaným v strešných penthousoch pre seba a svoje deti. S experimentálnym zadaním sa mladý Wells Coates, zakladateľ umeleckých skupín MARS /the Modern Architectural Reseach Group/ a Unite One vysporiadal bravúrne. Architekt podporený 15 ročnou životnou skúsenosťou z Japonska sa zmocnil svojej prvej veľkej zákazky s náležitým prístupom. Dynamika celkového pôsobenia budovy veľmi malej mierky je podporená rukopisným charakterom horizontálnych pavlačí a exteriérového schodiska v kontraste s vybehujúcou hmotou hlavného vstupu na pravej strane. Vycibrenosť stavby je podporená tenkými profilmi kovových okenných rámov a zaoblených nároží stien. Každé zo 4 podlaží obsahuje 6 jednoizbových jednotiek a dvoma štúdiami so vstavaným nábytkom, šatníkom, malou kuchyňou a kúpeľnou podľa architektovho návrhu. Okrem spomenutých strešných penthousov, prízemie objektu je doplnené o veľkú spoločnú kuchyňu. Na pravej strane bol kompozične výborne doplnený prevádzkový klaster priestorov s prekrytým vstupom, bytom správcu, schodiskom s vertikálnym oknom a malou garážou. Obvodové steny monolitickej železobetónovej konštrukcia v snehobielom sfarbení majú povrchovú úpravu z vode odolného cementového náteru. Pod miernym uhlom osadená budova vytvára k ulici predstupnú "piazzu" a oživuje dialógom k tradičnej kobercovej zástavby viktoriánskych domov. Zaujímavosťou projektu je okrem jej architektonických kvalít aj spoločenské okolnosti, ktoré ju sprevádzali. Iniciátor nového hnutia mal priamy kontakt s kultúrnymi elitami doby. Budovou vytvoril sociálne zázemie pred fašizmom migrujúcich architektov. V dome žil Walter Gropius so svojou ženou a Marcel Breuer, ktorý v roku 1937 prerobil spoločnú kuchyňu na Isobar intaktne neporušeného do 70 rokov. Spisovateľka Agatha Christie a László Moholy-Nagy patrili medzi ďalších prominentných nájomníkov. Od roku 1972 dom patrí pod správu Camden Council. S cieľom prinavrátiť mu pôvodnú funkčnú náplň a charakter bol objekt v roku 2003 rekonštruovaný podľa návrhu špecializovaného ateliéru Avanti Architects. Budova je pamiatkovo chránená.
