Premena tržnice na Kunsthalle Bratislava
Diplomová práca vo vertikálnom ateliéru Kusý/Paňák+Bakyta na FAD STU v Bratislave.
Nominácia na Cenu profesora Jozefa Lacka 2021 - odmena PRO CULTURA za inšpiratívnu kultúrnu intervenciu do historického prostredia.
Úvod
Téma premeny Novej tržnice na Kunsthalle vychádza z urbanistického konceptu zo zimného semestra, ktorého témou bolo urbanistické riešenie okolia Trnavského mýta. Počas tejto preddiplomovej práce sme sa snažili vykresliť náš pohľad na aktuálnu tému “Istropolis”. Kde sme spozorovali stále aktuálny trend - zbúrať staré a postaviť na jeho mieste niečo novšie, “krajšie” ako spôsob zbavovania sa zodpovednosti voči nášmu dedičstvu. Náš návrh preto spočival vo vytvorení nového kultúrneho centra. V ktorom sme rátali s rekonštrukciou Domu odborov - Istropolis a revitalizácie jeho okolia. Nová tržnica, ktorá je už roky zanedbaná a chátra, sme sa rozhodli zmeniť na Kunsthalle, s cieľom posilnenia idei nového kultúrneho centra Bratislavy. Hlavným konceptom v tejto štúdie bolo prinesenie tretieho hráča do tohto areálu. Túto vertikálnu dominantu sme umiestnili medzi týmito dvomi silnými figurami Istropolisu a Novej tržnice, budí tak dojem rozhodcu. Tento objekt pozostáva z viacerých funkcii naskladaných nad sebou, ktoré spolu tvoria vertikálne mesto. Do tejto časti územia sme sa snažíli priniesť aj priamy kontakt s prírodou pomocou parku, ktorý je pokračujúcou líniou tržnice. Dodávame do územia nový život a obraz mesta, akým by sme chceli, aby Bratislava raz bola.
Širšie vzťahy
Riešený pozemok leží na dôležitom dopravnom uzli v Bratislave, v mestskej časti Nové Mesto. Obklopujú ho hlavné tepny mestkej a osobnej dopravy, Šancová, Križná a Legionárska ulica.
Trhovisko má na tomto území dlhoročnú tradíciu. Od roku 1783 sa Trnavské mýto stalo trhoviskom a koncom 19. storočia sa z neho vyvinulo centrálne trhovisko. Koncom 60. rokoch 20. storočia sa musela vyriešiť križovatka centrálneho trhoviska. Úlohou bolo pomôcť chodcom vyhnúť sa rušnej križovatke a aby sa dostali k stanici. Prišiel tak návrh podchodu, ktorého autorom bol projektant Igor Raymarenko. Pôvodný návrh zahŕňal hydraulické výťahy pre postihnutých ľudí a kočíky, obchodnú vybavenosť, reštauráciu a päťposchodovú administratívnu budovu. V roku 1975, v dôsledku plánovanej výstavby sa centrálny trh presunul na Miletičovu ulicu.
Mestská tržnica v Bratislave vyrástla v blízkosti bývaleho centrálneho trhoviska. Architekt Ivan Matúšik navrhol objekt tržnice ako kontajner v duchu strojovej estetiky. Koncepcia bola založená na idei “Zastrešených ulíc”. Architekt v spolupráci so statikom navrhol progresívny mohutný železobetónový skelet, v ktorom sú vložené dva bloky s predajnými a obslužnými priestormi na prízemí i na poschodí. V suteréne bola veľká predajňa potravín a hlavná loď je určená pre individuálne stánky (Ivan Matušík/ Život s architektúrou. Monogra a. Ed. Ivan Matušík, Marian Zervan. MONADA, s.r.o. 2003. str. 58).
Novú tržnicu otvorili v roku 1981 no koncom 80. rokov prestala byť tržnica konkurencieschopná a odvtedy je stratová. V 90. rokoch mnoho obchodov nahradili tra ky a bufety. V súčasnosti je mnoho priestorov úplne prázdne (DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.). Tržnici chýba lokalitný program ktorý by prilákal nových zákazníkov. Budovu vlastní samospráva mestskej ćasti - Nové Mesto no už dlhodobo sa o ňu nikto nestará.
Urbanistický zámer
V zimnom semestri sme sa zapodievali témou “Istropolis” a návrh jeho bezprostredného okolia. Naším riešením bolo vytvorenie nového kultúrneho centra, ktoré podľa nás hlavnému mestu chýba. Koncept prepájal územie Istropolisu, železničnej stanice Filiálka, Obytný súbor Unitas a Novú tržnicu s jeho okolím do jedného celku. Okrem hlavnej myšlienky priniesť tretieho hráča, ktorý by svojou vertikálnou dominantou pôsobil ako rozhodca medzi existujúcimi monumentálnymi stavbami Istropolisu a Novej tržnice, sme hľadali aj riešenie križovatky Trnavského mýta. Uvedomili sme si, že tento dopravný uzol výrazne rozdeľuje územie a videli sme potenciál v jeho prepojení. Predstavili sme preto tri varianty riešenia križovatky, ktoré boli založené na prehĺbení jednotlivých komunikačných ciest do úrovne podchodu a tým dostali chodcov na úroveň terénu. Takýmto spôsobom sme mohli prepojiť okolie Istropolisu a Novej tržnice na úrovni terénu.
Avšak, návrh premeny Novej tržnice na Kunsthalle sme umiestnili do prvej varianty, ktorá počítala so zachovaním cestných komunikácii na úrovni terénu a rozšírením podchodu, ktorý je pokračujúcou líniou tržnice. Prepaja predpolie Istropolisu s predpolím tržnice v úrovni podchodu. Rozhodli sme sa tak, pretože sa nám táto varianta zdala byť najrealizovateľnejšia a lahšie porovnávateľná so súčastným stavom.
Návrh
Architektonické stvárnenie a konštrukčné riešenie Novej tržnice predurčuje jej vynikajúci potenciál stať sa kultúrnou stavbou. Pri transformovaní tržnice na kunsthalle vznikli tri základne témy, ktorými sme sa museli zapodievať. Ako dispozične a konštrukčne prispôsobiť tržnicu novej funkcii? Ako sa vysporiadať s obvodovým plášťom, ktorý v už nespĺňa súčasným zdravotechnickým požiadavkám? A ako ho programovo napĺniť?
Kunsthalle si vyžaduje priestorovú variabilnosť a exibilitu pre výstavné diela. Dispozíciu sme preto maximálne otvorili. Odstránili pôvodné murované steny v prvom podzemnom podlaží (1PP), na prvom (1NP) a druhom nadzemnom podlaží (2NP). Medzi vstupným foyer a výstavným priestorom na 1NP sme vložili nový blok do ktorého sme umiesnili šatne, hygienické zázemie a kaviareň. Do stropnej konštrukcie medzi 1PP a 1NP sme vyrezali otvory aby sme vpustili viac svetla do 1PP, ktoré bolo pretým využívané na zasobovanie a na veľkopredajne potravín a zeleniny. Železobetónový skelet tržnice je zložený z prefabrikátovaných prvkov, ktoré výstavný priestor z časti limitujú. Konštrukčná výška podlažia je 4,2 m, avšak, mohutné prefabrikáty umožňujú len svetlú výšku v najnižšej časti 2,9 m a v najvyššej časti 3,5 m. Rozhodli sme sa na 3NP vo východnom trakte kompletne vybrať stropnú konštrukciu, aby sme dosiahli väčšiu svetlú výšku pre výstavné diela.
Pôvodný obvodový plášt tržnice je z oceľových valcovaných pro lov kombinovaný s hliníkovým zaskleným priečelím. Táto konštrukcia v súčasnosti už nevyhovuje dnešným tepelnoizolačným požiadavkám. Navrhli sme preto novú dvojitú fasádu, so zachovanou tektonikou pôvodnej fasády, aby sme uchovali jej niekdajší charakter. V prvotnom návrhu tržnice od pána architekta Ivana Matúšika sa počítalo, že presklenená časť fasády by po zalomení pri rímse pokračovalo ďaľej až ku strešnej atike. Pravdepodobne z dôvodu technologických obmedzení vtedajšej doby sa to nepodarilo uskutočniť. Návrh novej dvojitej fasády, preto rieši aj detaily a spôsoby ktorými by sa dal tento zámer v súčasnosti zrealizovať. Okrem obvodového plášťa sa v diplomovej práci zaoberam aj riešením svetlíkov, ktoré sa nachádzajú v strednej lodi tohto objektu. I napriek úmyslu presvetliť stredný priestor tržnice, tieto svetlíky prepúšťajú len veľmi málu časť denného svetla čo spôsobuje, že v hlavnej lodi je stále potrebné využívať umelé osvetlenie. Aby sme priniesli viac denného svetla do tejto časti kunshalle, narvhli sme vymeniť staré svetlíky novou konštrukciou, ktoré nie len spĺňajú dnešné tepelnoizolačné požiadavky, ale majú aj väčšiu plochu zásklenia. Ďalej sme vybrali stropnú konštrukciu z drevených lepených nosníkov okolo svetlíkov a nahradili ich novou konštrukciou so strešným presklením. Táto nová konštrukcia okrem účelu privedenia viac prirodzeného svetla do centrálneho priestoru, zvýrazňuje aj konštrukciu svetlíkov, ktoré sú nepochybne charakteristickým prvkom, tejto postmodernistickej architektúry od architekta Ivana Matúšika.
Pri funkčnom napĺnení kunsthalle, sme nechceli celý objekt využiť len na účely výstavy moderného umenia. Idea nového kultúrneho centra spočíval v polyfunkčnom využití tohto objektu. Nové centrum súčasného umenia by mál podľa nás obsahovať priestory na tvorbu, vyuku a workshopy určený nie len pre umelcov ale i pre nadčencov umenia. V súčasnosti má objekt dva vstupy, jeden orientovaný k ulici Šancová a druhy smerom na Križnú ulicu. Tieto vstupy sú zvýraznené veľkými železobetónovými markízami, ktoré sú výraznými architektonickými prvkami tejto budovy. Vstup z ulice Šancová sme navrhli ako hlavný vstup do kunsthalle a vstup z ulice Križná sme využili ako vstup do pridanej funkcii, ktorú sme pomenovali ,,ART FACTORY”. Priestory tejto pridanej funkcie využívajú polovicu pôdorysnej plochy 1PP a sú prepojené s priestormi kunsthalle v tejto úrovní. Avšak, primárne by mála fungovať ako samostatná prevádzka. Výstavné priestory sme sa rozhodli umiestniť v druhej polovici 1PP, na prvom a druhom nadzemnom podlaží. Tretie Nadzemné podlažie je určené pre administratívu a technológie.
Napriek tomu, že architektonické stvárnenie a konštrukčné riešenie tržnice od architekta Ivana Matúšika má veľký potenciál stať sa novou galériou moderného umenia. Jeho konštrukčná modulovosť nám nedovoľuje vytvoriť umelý, izolovaný priestor, ktorý nazývame black box. V návrhu preto umiestňujeme nový objekt v pozícii dnešného vstupu do pozemnej garáže. Objekt je zložný zo špirálovitej rampy, ktorá sa postupne rozšíruje von smerom nahor. Koncept vychádza z pôvodnej kruhovej rampy. Obál tohto nového objektu je zložený z mohutnej oceľovej priehradovej konštrukcie a vonkajšia vrstva fasády tvorená z hnedočervených keramický obkladov, s ktorými boli obložené steny a podlahy v Novej tržnici. Tieto obklady sú charakteristickým črtom tržnice, preto sme sa ich rozhodli zrecyklovať a nanovo použiť na fasade black boxu. Účeľom tohto nového objektu je poskytnúť neobmedzený priestor pre experimentálnu expozíciu, priestor pre podujatia a iné aktivity ktoré nemusia byť spojené s kunsthalle. Samotný objekt taktiež naznačuje zmenu funkcie Novej tržnice.
V okolí kunsthalle sme odstránili pôvodné parkovacie miesta a nahradili ich novým parkom v južnej časti pozemku, promenádou, ktorá začína od Budovy bývalej konskej železnice a končí pri podchode na Trnavskom mýte. Námestim umenia, ktoré je situované medzi Kunsthalle a Železničnou nemocnicou slúži na exteriérové exponáty a je zvýšené do úrovne prvého nadzemného podlažia Kunsthalle.
Záver
V záverečnej práci som sa svojím návrhom pokúsil o naplnenie potenciálu Novej tržnice stať sa kultúrnym objektom. Hlavnou myšlienkou tejto práce bolo prispôsobiť objekt novej funkcii a hľadanie prístupu či architektonického výrazu, ktorý by súdobou rečou rešpektoval a uctil jedinečný charakter a kvalitu tejto postmodernistickej architektúry druhej polovice 20. storočia od Ivana Matúšika. Touto prácou by som chcel tak tiež pripomenúť, že je dôležité zachovať a vážiť si naše dedičtvo. Je cennejšie udržať a uchrániť našu históriu ako ju zbúrať a postaviť namiesto nej našu naivnu predstavu o budúcnosti.
Nominácia na Cenu profesora Jozefa Lacka 2021 - odmena PRO CULTURA za inšpiratívnu kultúrnu intervenciu do historického prostredia.
Úvod
Téma premeny Novej tržnice na Kunsthalle vychádza z urbanistického konceptu zo zimného semestra, ktorého témou bolo urbanistické riešenie okolia Trnavského mýta. Počas tejto preddiplomovej práce sme sa snažili vykresliť náš pohľad na aktuálnu tému “Istropolis”. Kde sme spozorovali stále aktuálny trend - zbúrať staré a postaviť na jeho mieste niečo novšie, “krajšie” ako spôsob zbavovania sa zodpovednosti voči nášmu dedičstvu. Náš návrh preto spočival vo vytvorení nového kultúrneho centra. V ktorom sme rátali s rekonštrukciou Domu odborov - Istropolis a revitalizácie jeho okolia. Nová tržnica, ktorá je už roky zanedbaná a chátra, sme sa rozhodli zmeniť na Kunsthalle, s cieľom posilnenia idei nového kultúrneho centra Bratislavy. Hlavným konceptom v tejto štúdie bolo prinesenie tretieho hráča do tohto areálu. Túto vertikálnu dominantu sme umiestnili medzi týmito dvomi silnými figurami Istropolisu a Novej tržnice, budí tak dojem rozhodcu. Tento objekt pozostáva z viacerých funkcii naskladaných nad sebou, ktoré spolu tvoria vertikálne mesto. Do tejto časti územia sme sa snažíli priniesť aj priamy kontakt s prírodou pomocou parku, ktorý je pokračujúcou líniou tržnice. Dodávame do územia nový život a obraz mesta, akým by sme chceli, aby Bratislava raz bola.
Širšie vzťahy
Riešený pozemok leží na dôležitom dopravnom uzli v Bratislave, v mestskej časti Nové Mesto. Obklopujú ho hlavné tepny mestkej a osobnej dopravy, Šancová, Križná a Legionárska ulica.
Trhovisko má na tomto území dlhoročnú tradíciu. Od roku 1783 sa Trnavské mýto stalo trhoviskom a koncom 19. storočia sa z neho vyvinulo centrálne trhovisko. Koncom 60. rokoch 20. storočia sa musela vyriešiť križovatka centrálneho trhoviska. Úlohou bolo pomôcť chodcom vyhnúť sa rušnej križovatke a aby sa dostali k stanici. Prišiel tak návrh podchodu, ktorého autorom bol projektant Igor Raymarenko. Pôvodný návrh zahŕňal hydraulické výťahy pre postihnutých ľudí a kočíky, obchodnú vybavenosť, reštauráciu a päťposchodovú administratívnu budovu. V roku 1975, v dôsledku plánovanej výstavby sa centrálny trh presunul na Miletičovu ulicu.
Mestská tržnica v Bratislave vyrástla v blízkosti bývaleho centrálneho trhoviska. Architekt Ivan Matúšik navrhol objekt tržnice ako kontajner v duchu strojovej estetiky. Koncepcia bola založená na idei “Zastrešených ulíc”. Architekt v spolupráci so statikom navrhol progresívny mohutný železobetónový skelet, v ktorom sú vložené dva bloky s predajnými a obslužnými priestormi na prízemí i na poschodí. V suteréne bola veľká predajňa potravín a hlavná loď je určená pre individuálne stánky (Ivan Matušík/ Život s architektúrou. Monogra a. Ed. Ivan Matušík, Marian Zervan. MONADA, s.r.o. 2003. str. 58).
Novú tržnicu otvorili v roku 1981 no koncom 80. rokov prestala byť tržnica konkurencieschopná a odvtedy je stratová. V 90. rokoch mnoho obchodov nahradili tra ky a bufety. V súčasnosti je mnoho priestorov úplne prázdne (DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.). Tržnici chýba lokalitný program ktorý by prilákal nových zákazníkov. Budovu vlastní samospráva mestskej ćasti - Nové Mesto no už dlhodobo sa o ňu nikto nestará.
Urbanistický zámer
V zimnom semestri sme sa zapodievali témou “Istropolis” a návrh jeho bezprostredného okolia. Naším riešením bolo vytvorenie nového kultúrneho centra, ktoré podľa nás hlavnému mestu chýba. Koncept prepájal územie Istropolisu, železničnej stanice Filiálka, Obytný súbor Unitas a Novú tržnicu s jeho okolím do jedného celku. Okrem hlavnej myšlienky priniesť tretieho hráča, ktorý by svojou vertikálnou dominantou pôsobil ako rozhodca medzi existujúcimi monumentálnymi stavbami Istropolisu a Novej tržnice, sme hľadali aj riešenie križovatky Trnavského mýta. Uvedomili sme si, že tento dopravný uzol výrazne rozdeľuje územie a videli sme potenciál v jeho prepojení. Predstavili sme preto tri varianty riešenia križovatky, ktoré boli založené na prehĺbení jednotlivých komunikačných ciest do úrovne podchodu a tým dostali chodcov na úroveň terénu. Takýmto spôsobom sme mohli prepojiť okolie Istropolisu a Novej tržnice na úrovni terénu.
Avšak, návrh premeny Novej tržnice na Kunsthalle sme umiestnili do prvej varianty, ktorá počítala so zachovaním cestných komunikácii na úrovni terénu a rozšírením podchodu, ktorý je pokračujúcou líniou tržnice. Prepaja predpolie Istropolisu s predpolím tržnice v úrovni podchodu. Rozhodli sme sa tak, pretože sa nám táto varianta zdala byť najrealizovateľnejšia a lahšie porovnávateľná so súčastným stavom.
Návrh
Architektonické stvárnenie a konštrukčné riešenie Novej tržnice predurčuje jej vynikajúci potenciál stať sa kultúrnou stavbou. Pri transformovaní tržnice na kunsthalle vznikli tri základne témy, ktorými sme sa museli zapodievať. Ako dispozične a konštrukčne prispôsobiť tržnicu novej funkcii? Ako sa vysporiadať s obvodovým plášťom, ktorý v už nespĺňa súčasným zdravotechnickým požiadavkám? A ako ho programovo napĺniť?
Kunsthalle si vyžaduje priestorovú variabilnosť a exibilitu pre výstavné diela. Dispozíciu sme preto maximálne otvorili. Odstránili pôvodné murované steny v prvom podzemnom podlaží (1PP), na prvom (1NP) a druhom nadzemnom podlaží (2NP). Medzi vstupným foyer a výstavným priestorom na 1NP sme vložili nový blok do ktorého sme umiesnili šatne, hygienické zázemie a kaviareň. Do stropnej konštrukcie medzi 1PP a 1NP sme vyrezali otvory aby sme vpustili viac svetla do 1PP, ktoré bolo pretým využívané na zasobovanie a na veľkopredajne potravín a zeleniny. Železobetónový skelet tržnice je zložený z prefabrikátovaných prvkov, ktoré výstavný priestor z časti limitujú. Konštrukčná výška podlažia je 4,2 m, avšak, mohutné prefabrikáty umožňujú len svetlú výšku v najnižšej časti 2,9 m a v najvyššej časti 3,5 m. Rozhodli sme sa na 3NP vo východnom trakte kompletne vybrať stropnú konštrukciu, aby sme dosiahli väčšiu svetlú výšku pre výstavné diela.
Pôvodný obvodový plášt tržnice je z oceľových valcovaných pro lov kombinovaný s hliníkovým zaskleným priečelím. Táto konštrukcia v súčasnosti už nevyhovuje dnešným tepelnoizolačným požiadavkám. Navrhli sme preto novú dvojitú fasádu, so zachovanou tektonikou pôvodnej fasády, aby sme uchovali jej niekdajší charakter. V prvotnom návrhu tržnice od pána architekta Ivana Matúšika sa počítalo, že presklenená časť fasády by po zalomení pri rímse pokračovalo ďaľej až ku strešnej atike. Pravdepodobne z dôvodu technologických obmedzení vtedajšej doby sa to nepodarilo uskutočniť. Návrh novej dvojitej fasády, preto rieši aj detaily a spôsoby ktorými by sa dal tento zámer v súčasnosti zrealizovať. Okrem obvodového plášťa sa v diplomovej práci zaoberam aj riešením svetlíkov, ktoré sa nachádzajú v strednej lodi tohto objektu. I napriek úmyslu presvetliť stredný priestor tržnice, tieto svetlíky prepúšťajú len veľmi málu časť denného svetla čo spôsobuje, že v hlavnej lodi je stále potrebné využívať umelé osvetlenie. Aby sme priniesli viac denného svetla do tejto časti kunshalle, narvhli sme vymeniť staré svetlíky novou konštrukciou, ktoré nie len spĺňajú dnešné tepelnoizolačné požiadavky, ale majú aj väčšiu plochu zásklenia. Ďalej sme vybrali stropnú konštrukciu z drevených lepených nosníkov okolo svetlíkov a nahradili ich novou konštrukciou so strešným presklením. Táto nová konštrukcia okrem účelu privedenia viac prirodzeného svetla do centrálneho priestoru, zvýrazňuje aj konštrukciu svetlíkov, ktoré sú nepochybne charakteristickým prvkom, tejto postmodernistickej architektúry od architekta Ivana Matúšika.
Pri funkčnom napĺnení kunsthalle, sme nechceli celý objekt využiť len na účely výstavy moderného umenia. Idea nového kultúrneho centra spočíval v polyfunkčnom využití tohto objektu. Nové centrum súčasného umenia by mál podľa nás obsahovať priestory na tvorbu, vyuku a workshopy určený nie len pre umelcov ale i pre nadčencov umenia. V súčasnosti má objekt dva vstupy, jeden orientovaný k ulici Šancová a druhy smerom na Križnú ulicu. Tieto vstupy sú zvýraznené veľkými železobetónovými markízami, ktoré sú výraznými architektonickými prvkami tejto budovy. Vstup z ulice Šancová sme navrhli ako hlavný vstup do kunsthalle a vstup z ulice Križná sme využili ako vstup do pridanej funkcii, ktorú sme pomenovali ,,ART FACTORY”. Priestory tejto pridanej funkcie využívajú polovicu pôdorysnej plochy 1PP a sú prepojené s priestormi kunsthalle v tejto úrovní. Avšak, primárne by mála fungovať ako samostatná prevádzka. Výstavné priestory sme sa rozhodli umiestniť v druhej polovici 1PP, na prvom a druhom nadzemnom podlaží. Tretie Nadzemné podlažie je určené pre administratívu a technológie.
Napriek tomu, že architektonické stvárnenie a konštrukčné riešenie tržnice od architekta Ivana Matúšika má veľký potenciál stať sa novou galériou moderného umenia. Jeho konštrukčná modulovosť nám nedovoľuje vytvoriť umelý, izolovaný priestor, ktorý nazývame black box. V návrhu preto umiestňujeme nový objekt v pozícii dnešného vstupu do pozemnej garáže. Objekt je zložný zo špirálovitej rampy, ktorá sa postupne rozšíruje von smerom nahor. Koncept vychádza z pôvodnej kruhovej rampy. Obál tohto nového objektu je zložený z mohutnej oceľovej priehradovej konštrukcie a vonkajšia vrstva fasády tvorená z hnedočervených keramický obkladov, s ktorými boli obložené steny a podlahy v Novej tržnici. Tieto obklady sú charakteristickým črtom tržnice, preto sme sa ich rozhodli zrecyklovať a nanovo použiť na fasade black boxu. Účeľom tohto nového objektu je poskytnúť neobmedzený priestor pre experimentálnu expozíciu, priestor pre podujatia a iné aktivity ktoré nemusia byť spojené s kunsthalle. Samotný objekt taktiež naznačuje zmenu funkcie Novej tržnice.
V okolí kunsthalle sme odstránili pôvodné parkovacie miesta a nahradili ich novým parkom v južnej časti pozemku, promenádou, ktorá začína od Budovy bývalej konskej železnice a končí pri podchode na Trnavskom mýte. Námestim umenia, ktoré je situované medzi Kunsthalle a Železničnou nemocnicou slúži na exteriérové exponáty a je zvýšené do úrovne prvého nadzemného podlažia Kunsthalle.
Záver
V záverečnej práci som sa svojím návrhom pokúsil o naplnenie potenciálu Novej tržnice stať sa kultúrnym objektom. Hlavnou myšlienkou tejto práce bolo prispôsobiť objekt novej funkcii a hľadanie prístupu či architektonického výrazu, ktorý by súdobou rečou rešpektoval a uctil jedinečný charakter a kvalitu tejto postmodernistickej architektúry druhej polovice 20. storočia od Ivana Matúšika. Touto prácou by som chcel tak tiež pripomenúť, že je dôležité zachovať a vážiť si naše dedičtvo. Je cennejšie udržať a uchrániť našu históriu ako ju zbúrať a postaviť namiesto nej našu naivnu predstavu o budúcnosti.
0 comments
add comment
