Interiér Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove

ANOTÁCIA 01
- denné svetlo odhaľuje palácovú formu siení, genius loci
- tri prepojené historické meštianske domy integrujú jednu inštitúciu
- oddelenia: náučná literatúra, beletria, literatúra pre deti
- bohatý komunitný život knižnice, nároky na multifunkciu, inklúziu
- desiatky tisíc knižných titulov, ich farby, formáty, obsahy
- statické limity pôvodnej konštrukcie ako parameter dizajnu
- reprezentovať krajskú knižnicu priestorom, aktualizovať štruktúrou
- demokratizácia (prístupnosť k informáciám, kolektívna myseľ)
- definovať monumentalitu: prevaha vertikálneho? (a)symetria?
- zachovať atmosféru siení, umožniť prienik svetla naskrz oceľ
- na 1NP regály zavesiť, odľahčiť podlahu, zmenšiť prierez guľatín
- tvoriť subtililu, naráciu novej vrstvy, vypovedať dobu konštrukciou
- komunikovať s typmi užívateľov, práca s výškami políc
- v podkroví priznať technológiu, iniciovať detskú predstavivosť
- vytvoriť prirodzený ornament radením chrbtov kníh vedľa seba
- biela ako podklad pre text, biela ako podklad pre knihu
- tri podlažia, tri úrovne postupností: 1NP ► 2NP ► 3NP
- postupné znižovania regálov (formy orientácie)
- postupné okupovanie pôdorysnej plochy
- postupné ubúdanie multifunkčného stavu

TEXT
Objekt, ktorý bude po rekonštrukcii slúžiť Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava, tvoria tri pamiatkovo chránené meštianske domy na Slovenskej ulici, doplnené o krídlo, slúžiace predtým ako učebne alebo internát. Areál pred rekonštrukciou slúžil Strednej odbornej škole dopravnej v Prešove.

Tri meštianske domy sú rôzne výškovo členené, sú dvojpodlažné, podpivničené, so sedlovou strechou. Na 2. NP sú smerom do dvora prepojené historickou pavlačou.

Hlavný vstup do areálu pre peších je zo Slovenskej ulice (cez dufart meštianskeho domu), vjazd pre automobily je z Konštantínovej ulice.

Hlavné priestory knižnice sa nachádzajú vo všetkých nadzemných podlažiach stredného meštianskeho domu. Pri obhliadke nás zaujala palácová mierka hlavných siení a skutočnosť, že sú na celú šírku meštianskeho domu – od ulice až po dvor.

Nechceli sme vyplniť celý pôsobivý priestor regálmi – hľadali sme riešenie, ktoré umožní zažiť tieto palácové dimenzie a zároveň splniť požadované kapacity regálov.

Potreba nevytvárať bariéry pre denné svetlo, ktoré vďaka vysokým oknám naplňuje siene, implikuje aj pozdĺžny smer uloženia regálov na všetkých podlažiach a spoločne s motívom subtílnych bielych políc vytvárame pre svetlo ľahko preniknuteľné prostredie.

Navrhujeme gradientné zahusťovanie priestoru regálmi odspodu smerom nahor. V hlavných sieňach na prízemí umiestňujeme k obvodovým stenám po dva dvojposchodové regály (sú vešané na spevňujúce oceľové nosníky, ktoré zároveň pomáhajú preniesť tiaž z regálov aj na poschodí).

Táto stratégia statiky nám umožňuje navrhnúť regály v subtílnej oceľovej tyčovine, keďže princíp zavesenia súvisí s vysokou odolnosťou ocele pri namáhaní ťahom. Takto sa z regálu, ktorý nesie veľkú váhu kníh, stáva efemérna záclonová konštrukcia.

Na poschodí sú tri rady dlhých regálov a v podkroví priestor vypĺňame menšími zostavami. Mení sa teda vzťah priestoru k regálom a štruktúra tak poskytuje pomoc pri orientácii a uvedomení si, v ktorej časti knižnice sa návštenvíctvo nachádza.

Vývoj stavebnej technológie v čase sa projektuje do čitateľných historických vrstiev objektu, na čo návrh nadväzuje súčasnými možnosťami práce s oceľou.

Ilustrujeme tým “stenšovanie” konštrukcií v priebehu histórie. Od masívnych murovaných múrov cez liatinovú pavlač v neskoršom období až po navrhované oceľové prvky.

Definovanie trás pohybu nám pomohlo rozmiestniť regály a mobiliár a významovo dopovedať jednotlivé otvory. Taktiež autorský dizajn niektorých z mobiliárov reaguje i na postupné okupovanie pôdorysnej plochy smerom hore.

Prvé nadzemné podlažie ponúka široké spektrum užívateľských režimov, čo podporuje komunitný kultúrny život. V nasledujúcich podlažiach sa multifunkčnosť vytráca a priestor sa postupne zaplavuje knihami.
Keďže priestor siení je priechodný bez chodieb a rozptylových priestorov, na prízemí návštevník prechádza diagonálne celou knižnicou – od vstupu ku komunikačnému jadru. Na tejto trase ho navigujú portály otvorov, hierarchia ich tvarov a dimenzií.

Na poschodí sa do hlavných siení vstupuje cez pavlače, rozhranie knižnice a nádvoria. Návštevník pokračuje do veľkého podkrovného priestoru a vyústi na terasu s výhľadom na strešnú krajinu historického centra Prešova.