Mlyn Humenné

Chátrajúci objekt starého nefunkčného mlynu dostal podľa projektu z dielne ateliéru Atrium Architekti novú tvár. Ruka v ruke s ňou prichádza aj nová funkcia. Stavba bola ocenená Národnou cenou za architektúru – Cenou Dušana Jurkoviča 2017. Celkom logicky ide o byty, ktoré doplnili existujúcu štruktúru solitérnych rodinných domov a stredne vysokú osempodlažnú zástavbu bytových domov v okolí neďalekej základnej školy. Uličná čiara, ako aj odstupové vzdialenosti od susedných pozemkov sú dané jestvujúcou zástavbou. K pozemku vedie miestna obslužná komunikácia zo severnej strany. Terén stavebného pozemku sa zvažuje na juh miernym klesaním. Objekt s pôdorysom obdĺžnika je umiestnený v jeho severnej časti. Na prízemí budú dva byty s prístupom do súkromných záhradiek oddelených od okolitej zelene živým plotom. Medzi bytmi je situovaná kotolňa a spoločné priestory s pivnicami. Na druhom a treťom podlaží sú po tri byty. Na štvrtom podlaží sú tri mezonetové byty, ktorých horné, 5. nadzemné podlažie má pre dva krajné byty výstup na otvorenú terasu. Strecha je riešená ako stanová z titan zinku s výrezmi na otvorené terasy.

 

Nezbúrať, resuscitovať
Natíska sa povedať, že čokoľvek namiesto polorozpadnutej budovy by bolo lepšie. Nové byty však majú potenciál objekt skutočne a plnohodnotne oživiť. Ku cti investora slúži aj to, že nepoužil obľúbenú formulu: staré zbúrať a postaviť nanovo a moderne. Architekti sa nezľakli pôvodného objemu a vnútorného usporiadania. Nesnažia sa ho úplne prekryť a prerobiť, ich intervencia síce oblieka bývalý mlyn do novej fasády a predstavuje nové usporiadanie otvorov, ale stále sa v náznakoch dá vytušiť, že nejde celkom o novostavbu. Zásahy sa dajú prirovnať k čistému a nekompromisnému rezu, ktorý umožní rýchlu a účinnú liečbu. Jednoduché okná a stanová strecha v sklone, ktorý odkazuje na pôvodný tvar zastrešenia sú reminiscenciou na originálnu náplň objektu. Návrh pracuje s titán zinkovým strešným plášťom. Iste, nie je to najlacnejší nápad, ale akýkoľvek iný materiál by vkusnú rekonštrukciu pochoval buď z úžitkovo – funkčného hľadiska (v prípade náhrady titánzinku za lacnejší farbený plech) alebo estetického (akákoľvek iná krytina). Balkóny v podobe vysunutých zásuviek a staronový prvok pavlače dodávajú projektu vtip a šmrnc. Použitie ťahokovu by sa dalo považovať za ďalší odkaz na výrobnú minulosť. Avšak samotné tvarové riešenie pavlačí a vertikálnych komunikácií, ktoré sú bez zábran priznané v exteriéri ako nový pridaný prvok, je puristicky súčasné, až takmer nadčasové. Hravosť a ľahkosť zadania prezrádza aj nenútené zvýraznenie vstupu vyklopením jedného panelu z ťahokovu, pričom jeho funkciu nahrádza priehľadné sklenené zábradlie. Na monochromatickú paletu s bielou omietkou a sivými kovovými prvkami autori primiešali agátové drevo na vysunutých balkónoch a aplikáciách v exteriéry aj interiéry.