Projekt pavilónu je z dielne mladej architektky Bredi Bizjak. Bývala členka ateliéru Sadar Vuga Arhitekti sa v roku 2004 osamostatnila a od roku 2007 vedie vlastné štúdio pod značkou BB Arhitekti. Iniciatívou návrhu pavilónu bolo nadviazať na ideu vychádzajúcej spod rúk Jožeho Plečnika. Práve Plečnik prišiel s konceptom vytvorenia reprezentatívneho centra mesta so začlenením rieky Ljubljanice ako hlavného miestotvorného prvku. Od roku 1930 bolo naplnenie tejto idei rokmi opomínané. Novou stavbou sa vytvorila prelomená kontinuita na existujúcu tzv. Plečnikovú pláž, pozostávajúcu z masívneho líniového schodiska, ktorá plytkým nábehom ústi do rieky v štvrti Trnovo západne od centra mesta. Zrealizovaný "dočasný" objekt bol vytvorený ako urbánny element. Jeho cieľom bolo zatraktívniť už aj tak pôsobivý parter a prepojiť ho s vodnou hladinou. Táto "knižnica pod korunou stromu", ako ju domáci familiárne nazvali vytvára príjemne ukľudnujúci priestor za chrbtom rušnej pešej tepny. Zároveň situovaním do osi úzkej prieluky ulice Za Čreslom a deliacim tympanonom Plečníkovej tržnice s kolonádou na opačnom brehu rieky miesto získalo povznášajúcu atmosféru. Vyčnievajúca hmota, ktorej prítomnosť je ľahko si nevšimnúť, akoby sa s úsmevom odkazovala na betónový bunker, ktorými bolo pobrežie bývalej Juhoslávie posiate v časoch Titovej vlády. Vytvorené stupňovité hľadisko kopíruje spád nábrežia s postranným schodiskovým pásom a malým pódiom čiastočne vysunutým nad hladinu. Zastrešenie tejto ulity je vytvorené lanovým výpletom, v ktorom je osadená popínavá rastlina /Parthenocissus quinquefolia- lubinec päťlistý- virginia creeper plant /, alebo lepšie povedané psie víno. Práve použitím živej substancie projekt získava nový dynamický rozmer. S meniacim sa ročným obdobím sa náležite mení forma objektu v jeho objeme a sfarbení. Montovaná konštrukcia je zložená zo 6 rovnakých rámov "I" profilu. Ich vzájomným pospájaním sa vytvoril čiastočne otvorený elipsovitý tubus. Na povrch pódia, schodiska a sedacích stupňov sú použité drážkované laťovky exotického dreva, materiál nie veľmi harmonizujúci s tradíciou používania drevnej hmoty v Slovinsku. Na druhej strane objekt svojou útulne malou mierkou, nevnucujúcim sa výrazom, oživením a silným rešpektom k okolitej zástavbe je pozoruhodným príkladom začlenenia novej štruktúry do historického centra mesta.
