Areál bývalej pradiarne v Kežmarku, ktorú v roku 1860 založil Karol Wein, patril k najmodernejším továrňam v Uhorsku. V období, keď sa pod Tatrami rozvíjal tkáčsky priemysel, išlo o významný priemyselný podnik. Výroba prebiehala nepretržite až do roku 1946, keď pôvodní majitelia museli odísť do zahraničia. Následne závod fungoval ako Tatraľan – mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu – a zamestnával až 2 500 pracovníkov. Po roku 1989 sa však v dôsledku ekonomickej transformácie výroba zastavila. Napriek zložitým obdobiam sa areál zachoval a jeho architektonická hodnota bola potvrdená vyhlásením hlavného výrobného objektu za národnú kultúrnu pamiatku.
Keď areál prešiel do rúk súčasného investora, nachádzal sa v havarijnom stave. Pod budovou preteká potok, pričom niektoré časti sú založené na drevených pilótach, ktoré sa postupne rozkladali. Vlhkosť a opakované zatekanie poškodili murivo, podlahy i stropy. Bolo preto nevyhnutné vykonať rozsiahle sanačné a statické opatrenia.
Architektonický koncept a súťaž – Vzťah k mestu a verejnému priestoruV roku 2019 bola novým majiteľom vyhlásená architektonickú súťaž, ktorej cieľom bolo vytvoriť moderné výrobné a administratívne zázemie pre známeho výrobcu alkoholu, integrované do historickej budovy. V našom návrhu sme kládli dôraz na prepojenie priemyselnej histórie areálu s novou vrstvou funkcie a architektúry, ktoré sprístupnia toto miesto verejnosti. Areál pradiarne sa prakticky nachádza v extraviláne - v priemyselnej zóne mesta. Vnímame ho ako miesto s potenciálom stať sa novým urbánnym uzlom lokality. Preto sme navrhli verejný priestor, ktorý prirodzene prepája jednotlivé časti areálu a sprístupňuje historickú budovu obyvateľom a návštevníkom.
Navrh ponúka kombináciu výrobných, kultúrnych, rekreačných a spoločenských funkcií. V prízemí novonavrhovanej dostavby napr. vznikne kaviareň, podniková predajňa a múzeum venované histórii spracovania ľanu, čím sa priemyselné dedičstvo priblíži verejnosti. Prvá, medzičasom už dokončená fáza prestavby areálu, sa zaoberala hlavne rekonštrukciou pôvodnej budovy s adaptáciou jej priestorov na prevádzku výroby, administratívnej časti, degustačných priestorov a apartmánov pre hostí.
Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, celý proces prebiehal v úzkej spolupráci s pamiatkovým úradom. Dôraz sme kládli na zachovanie autentických detailov – od liatinových výstuží s motívom ľanového kvetu až po tehlový komín, ktorý sa v budúcnosti stane vyhliadkou s panoramatickým výhľadom na Tatry.
Prepojenie histórie s novou funkciouZachovanie historickej vrstvy bolo pre nás kľúčové. Od začiatku sme pristupovali k projektu s rešpektom k industriálnemu charakteru objektu, ktorý vnímame ako podstatnú súčasť identity miesta.
Odstránili sme neskoršie prístavby, hlavne kotolňu, ktoré narúšali proporcie a siluetu pôvodného objektu, a vrátili sme mu jeho pôvodnú hmotu. Jednu z prístavieb sme ponechali z funkčných dôvodov – poskytuje zázemie pre zamestnancov – a vizuálne sme ju oddelili od zvyšku objektu.
Pri materiálovom riešení sme sa rozhodli pre striedmu paletu: k pôvodnej obnaženej konštrukcii z liatinovými stĺpmi sme doplnili len terakotové dlažby a svetlé omietky. Nové vrstvy sú zámerne neutrálne, aby nechali vyniknúť pôvodnú konštrukciu a patinu.
Interiér a technické riešeniaInteriér sme navrhli s dôrazom na čitateľnosť pôvodnej statickej logiky. Liatinové stĺpy, tehlové klenby a poloklenby ostali zachované. Pôvodná materiálová vrstva bola očistená, steny sme len premaľovali, aby si zachovali prirodzenú textúru. Nové prvky – podlahy, zábradlia, svietidlá – sú riešené jednoducho a účelne, aby nepôsobili rušivo.
Z technického hľadiska bolo najväčšou výzvou zabezpečiť protipožiarne opatrenia vzhľadom na prítomnosť liehu a skladových priestorov. Všetky zásahy sme riešili tak, aby minimalizovali vizuálny zásah do architektúry.
Hodnota projektuNajväčšou pridanou hodnotou obnovy pradiarne je to, že objekt získava novú funkciu bez straty identity. Rešpekt k histórii sme spojili s funkčnou adaptáciou a vytvorili sme priestor, ktorý má potenciál sa stať centrom života tejto skôr technickej enklávy mesta.
Okrem samotnej rekonštrukcie budovy vznikne aj nový verejný priestor, ktorý v tejto časti Kežmarku doteraz chýbal. Projekt tak nepredstavuje len záchranu pamiatky, ale aj jej premenu na živé miesto, kde sa priemyselná minulosť stretáva s mestskou funkciou.
BEEF ARCHITEKTI