Sa Taronja je unikátne miesto v mestečku Andratx, ležiacom na úpätí hôr Serra de Tramuntana na ostrove Malorka. Až do konca 90-tych rokov minulého storočia tu bola najväčšia kuracia farma na Baleárskych ostrovoch, založená v šesťdesiatych rokoch rodinou Burgos. V roku 1997 zazrel náhodne okolo prechádzajúci nemecký maliar Hartmut Usadel ceduľu s oznamom, že farma je na predaj a rozhodol si v nej zriadiť ateliér. Neostalo len pri tom, z miesta vytvoril neformálnu galériu a kultúrne centrum, v ktorom tvorili a vystavovali umelci z celého sveta. Pôvodné tri osemdesiat metrov dlhé kurníky zmenili funkciu na ateliéry, galériu, či dokonca malú divadelnú sálu. Vrcholom tohto obdobia bol koncert Berlínskeho symfonického orchestra v priestoroch Sa Taronje. Po smrti Usadela prevzala štafetu jeho blízka priateľka Tina Horne až do roku 2017, keď celý areál prebral nový majiteľ, ktorý chce nadviazať na kultúrny potenciál Sa Taronje. Vstúpiť do priestoru s tak autentickou históriou sme pokladali za výzvu.
Projekt je rozdelený na dve fázy. Prvú tvorí kamenný, tristo ročný mestský dom na hranici hustej zástavby mesta, ktorého obnovu sme nedávno dokončili. Druhou sú už spomínané tri štíhle, osemdesiat metrov dlhé haly, ktoré pôvodne slúžili ako kuríny, neskôr ako ateliéry a galérie umelcov. Ich prestavba je v príprave a rokovaní s mestom. Cieľom je pokračovať v tradícii tohto miesta a podporovať myšlienku autentickej kultúry, ktorá prekračuje rámec mesta a ostrova.
Vyše tristo rokov starý kamenný dom bol väčšinu svojho životného cyklu používaný na bývanie s výnimkou poslednej dekády, kedy slúžil ako zázemie gastro funkcii pri kultúrnom centre. Zadanie bolo prestavať ho na hosťovský dom so štyrmi apartmánmi a správcovskou kanceláriou (tzv. oficina). Za pomoci miestnych robotníkov so slovenskými koreňmi sme odstránili všetky nánosy a prístavby, aby sme nechali priestor pre pôvodnú kamennú obálku a jej prirodzenú masívnu tektoniku. V mieste spoločnej kuchyne sme využili severnú fasádu na perforáciu väčšieho otvoru a dosiahli tým lepšie presvetlenie priestoru, ako aj zámerný kontakt s ulicou. Pôvodné drevené prvky sme zo statických dôvodov doplnili novými v pôvodnej farebnosti. Novo doplnená materialita ostala v intenciách lokálne dostupných zdrojov ako napr. miestny kameň Mares. V exteriéri sme zvýraznili prepojenie domu s existujúcim pátiom, ktorého krytá časť je jeho prirodzeným funkčným pokračovaním. Použitím jednoduchej drevenej mriežky sme vytvorili motív tienenia, ktorý sa opakuje v celom dome a tvorí novú vrstvu modernej identity stavby.
V celom areáli sme našli množstvo artefaktov, ktoré sme zakomponovali do interiéru, ako napr. starožitný stôl a stoličky, typické malorské sklo, alebo umelecké obrazy zo zlatej éry kultúrneho centra Sa Taronja.
Pri projekte prestavby hál sme sa zamerali na zachovanie pôvodnej technickej architektúry. Jej signifikantným znakom je filigránska montovaná konštrukcia z oceľových L-profilov, ktorú plánujeme zrekonštruovať do pôvodného stavu. Modulárny obvodový plášť, nahradíme novým s mierne upraveným okenným rastrom. Vo vnútorných priestoroch vznikne flexibilný systém pripojení na inžinierske siete tak, aby bola zachovaná variabilita členenia priestorov aj do budúcnosti.
Veríme, že vďaka plánovanej rekonštrukcii aj zvyšných častí tejto výnimočnej stavby opätovne vznikne bod na mape ktorý bude generátorom kultúry v miestnom, ale aj v medzinárodnom meradle.