Administratívne centrum Reding Tower 2
Nie je to prvá vec, čo vám napadne, keď vstupujete do administratívneho komplexu REDING TOWER 2, ale otázka primeranosti sa vnímavému návštevníkovi istotne vynorí a jej ozvenu bude vnímať z rôznych strán a v rôznych súvislostiach. A s ňou aj úvahy o tom, čo je na architektúre podstatné, aké posolstvo nesie a tak podobne.
O perifériách
Už pred časom publikovaný príspevok o 1. etape – Administratívno-prevádzkový objekt REDING, a. s. /1/ – pomenoval takpovediac substitučnú trojjedinú úlohu architektov v urbanizovaní predmestí. I keď lokalita na Račianskej ulici v Bratislave sa už zďaleka za predmestie považovať nedá, mnohé z vtedy povedaného o neujasnenosti rozvoja mesta a zásahoch investorov a dodávateľov, žiaľ, platí dodnes, ba často ešte vypuklejšie. Spomeňme len nedávne prípady likvidácie celých štruktúr hodnotnej priemyselnej architektúry, tzv. bratislavského industriálu, ktorý bol síce pôvodne tiež na periférii mesta, no po jeho obrastení mestom a investorskou žiadzou sa prepadol na úplnú perifériu záujmu a nakoniec i do histórie. Je zarážajúce, ako sa späť v inom garde vkráda periférnosť, provinčnosť na miesta, ktoré mali svojho nezameniteľného genia loci, ale popol aj na hlavu architektov.
Stále nasledovaniahodným príkladom vstupu do bývalých periférií je urbanizmus Račianskej ulice, bývalej „Februárky“, založený architektom Štefanom Svetkom v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Tandem Vitko – Kobák je dobre známy svojou posadnutosťou širšími súvislosťami, nielen priestorovými, ale i časovými, každej práce, ktorá sa čo i len sčasti dotýka verejného priestoru. Širší „februárkový“ aj bližší kontext s bývalým objektom AB Kozmetika prečítate, cítiť ho už v prvej urbanisticko-architektonickej štúdii lokality bývalého prevádzkového dvora firmy REDING z roku 2001. Aj v čerstvom prípade REDING TOWER 2 našťastie „nič nezabudli“ a ešte zvládli sa aj „niečo naučiť“. Tým mám na mysli, že neostali mentálne ukotvení v žírnych rokoch 1. dekády milénia a posúvali sa v hľadaní primeranosti ďalej. Treba podotknúť, že v tomto hľadaní nepomohla iba zmenená doba, ale významne aj investor diela.
O vkladaní, uzatváraní a otváraní
Vráťme sa teda k tým pocitom. Čím som starší, akoby ma viac navigovali. Sú to často stopy nejasných zážitkov, ktoré ma konfrontujú s realitou. Takými ulicami, ako je Račianska, prejde človek v živote x-krát, ale nevenuje im zvláštnu pozornosť. Situácia sa môže rapídne zmeniť odobratím či vložením objemov a prvkov. Už si takmer zvykáme, že novou zástavbou čosi mizne. Je to vcelku prirodzené, ale záleží aj na spôsobe, akým sa to deje. Tu boli oddávna kulisou brehy vinohradov a silueta Karpát – bežné, celkom samozrejmé. Sediac v električke či aute si ich málokedy uvedomíte. Zlý pocit prichádza, ak vás zopár, hoc aj pekných, škatuliek odreže od tejto siluety. Čosi vám na tom prekáža, ale nakoniec si poväčšine zvyknete.
Architekti Peter Vitko a Kornel Kobák so svojím tímom predišli tejto vnútornej kolízii. Pred časom zrealizovaný „hlavový“ objekt centrály spoločnosti REDING ponechali bez zásahu vo svojej náležitej podobe. Už pri ňom založili princíp kolmého osadenia administratívneho bloku užšou štítovou stranou do ulice. Ponad nízku dvojpodlažnú časť možno z dostatočného odstupu naďalej vnímať chrbty vinohradov. V 2. etape autori vložili poza a vedľa pôvodného objektu novú štruktúru v podobe ležatého obráteného F. Tvoria ju dva administratívne bloky citujúce hlavný blok 1. etapy a nízka pozdĺžna hmota garážovacieho traktu, ktorá nepresahuje tri bežné podlažia a je čiastočne zasunutá do päty svahu. Nie často videné orientovanie otvoreného nádvoria do ulice evokuje noblesnosť starých dobrých čias. Verejne prístupné a mierne vyvýšené mikronámestie s prevýšenou agorou so stĺpmi tvaru V je súčasne tou najlacnejšiou vstupnou halou. Chce sa vám na ňom i chvíľu pobudnúť a len tak sledovať javisko života. Nádvorie by mal z juhozápadnej strany uzatvárať druhý administratívny blok. Jeho nezrealizovanie je (zatiaľ) jediným výraznejším nedostatkom diela.
Celkovo však práca s vloženými a vynechanými objemami navodzuje pocit prirodzeného „upratania“ priestoru, jednoducho, že práve takto to malo byť. To je zároveň predpoklad, že i po mnohých rokoch bude celý komplex rovnako dobre fungovať – smerom navonok i dovnútra. A ak sa ešte raz vrátime k tak cenenej Svetkovej Februárke, je tu s odstupom času ďalší nasledovaniahodný príspevok k urbanizovaniu prelúk či celých úsekov nielen Račianskej ulice.
O rozhodovaní a striedmej sviežosti
Ak je dobre vymyslený urbanistický a hmotovo-priestorový koncept, nakresliť, vyprojektovať dom by už malo byť hračkou. Známe typologické druhy, prevádzkové schémy, konštrukčné detaily a všadeprítomné normy, predpisy a certifikácie. No ak sa príliš podvolíte ich diktátu, zrazu nerobíte architektúru, ale puzzle. Medzi týmito kamienkami a kameňmi sa autori dokázali pohybovať s istou gráciou. Dom má zopár osvedčených prvkov a riešení, i takých, o ktorých by ste si mohli myslieť, že „takto sa to nerobí“. Pri vnímaní celku i detailov som však nemal pocit silenosti alebo napätia. Napríklad oproti 1. etape, kde je garáž situovaná „normálne“ do suterénu budovy, v REDING TOWER 2 je v samostatnom trakte, ktorý dokonca nie je priamo komunikačne prepojený s administratívnymi blokmi. Je navrhnutý ako poschodové verejné parkovisko v demokratickom duchu, kde nezohrávajú úlohu nejaké privilégiá (aj to môže byť rozmer architektúry).
Ak teda prídete do práce autom, čo napokon pri vynikajúcom dopravnom napojení všetkého druhu vrátane cyklotrás vôbec nemusíte, z garáže vyjdete na vzduch do pasáže umne spájajúcej parter 1. etapy s novým nádvorím a ďalej krytou arkádou do administratívneho bloku. Iste v tomto rozhodnutí zavážili aj geologické podmienky a hladina spodnej vody, pre ktorú bola nula-nula nakoniec zdvihnutá asi 1,2 m nad úroveň pôvodného terénu. Toto rozhodnutie, ktoré nešlo „proti prírode“, má zopár dobrých dopadov: vyvýšené nádvorie s veľmi miernymi šikmými bezbariérovými rampami a úsporu zabudovaných materiálov, energií a nákladov na prevádzku. Aj z ďalších výberov a rozhodnutí necítiť kolízie či stres. Priznanie funkcie na fasádach je tradičné i svieže zároveň. Napriek výraznému zníženiu diapazónu materiálov oproti 1. etape nepôsobí komplex ako celok aj z výtvarného hľadiska podvýživene. Presklené fasády nenápadne citujú v rastri vetracích okien REDING 1. Nízky vnútorný parapet nepriehľadnej časti napomáha staticky i pocitu bezpečnosti a poskytuje dobrý výhľad na dianie v parteri. „Patchwork“ z pásov z ťahokovu s rôznou veľkosťou sieťového rastra, do ktorého je zabalený parkovací dom, pôsobí nenápadne, pritom nie nudne. Plné betónové steny odľahčuje perforácia kruhovými otvormi, ktoré umožňujú prirodzené presvetlenie i vetranie modulu garáže s komunikačnými rampami. Princíp „striedmej sviežosti“ sa uplatnil prirodzene aj v interiéri, pokiaľ bol v aktuálnom čase zrealizovaný. Príjemne dimenzovaná aj dizajnovaná vstupná hala je len malým informačným a distribučným centrom, nerezignuje však na moment dôležitého prvého pohľadu a dojmu návštevníka. Kancelárske priestory sú vzdušné, svetlé i s prirodzeným vetraním a s prakticky neobmedzenou variabilitou pre veľkých i malých užívateľov.
O zelenom pláne
O ekologických princípoch autori iste nerozmýšľali len v duchu všeobecného trendu a vyhli sa často formálnym gestám. Okrem technológií a riešení ohľaduplných k prostrediu, ktoré sú už pomerne bežné, i keď stále nie samozrejmé, sa zamerali skôr na psychiku človeka vo vzťahu k jestvujúcej, aj keď v tomto prípade už značne premenenej, okolitej krajine. Jemne mu ju pripomínajú, servírujú v rôznych dávkach a súvislostiach v interiéri i exteriéri. Páči sa mi, že zamestnanec aj návštevník budovy prakticky nikde v dome (okrem zázemia) nestratí vizuálny kontakt s prírodným rámcom. Pôsobí to veľmi upokojujúco a iste to nie je bezvýznamné ani z hľadiska produktivity či kreativity zamestnancov. Opticky nadväzujúc na úbočia vinohradov je strecha garážového traktu „zelená“ a na jeho fasádu je natiahnutá pavučina vodiacich laniek na obrastenie popínavými či ako vinič sa ovínajúcimi rastlinami. Zeleň z vinohradov, strechy a fasád tak môže podľa vlastného zeleného plánu postupne prerásť až do priestoru nádvoria a výsadby v areáli.
O primeranosti
Otázku z nadpisu by sa žiadalo obmeniť na „koľko ÚSILIA stojí primeranosť?“ Lebo okrem finančných, úžitkových a mnohých ďalších, zväčša ekonomických, parametrov, ktoré nastavuje investor, je tu snaha autorov o jedinečnosť a vlastnú výpoveď. Ak ju, ako v tvorbe AVK ARCHITECTS, sprevádza snaha naplniť požiadavky a neuškodiť (klientovi, okoliu atď.), vybalansovať medzi týmito pólmi nie je vôbec ľahká úloha. Cestou, prostriedkom je – ako v dobrých rodinách – primeranosť. Tento dom je silnou ukážkou vedomej kultivovanej primeranosti pre túto zvláštnu dobu i smerom do budúcna
Poznámka:
1 Špaček, Róbert: Keď mesto nemá názor, investor chce a architekti vedia. ARCH 10, 2005, č. 1, s. 18 – 23.
O perifériách
Už pred časom publikovaný príspevok o 1. etape – Administratívno-prevádzkový objekt REDING, a. s. /1/ – pomenoval takpovediac substitučnú trojjedinú úlohu architektov v urbanizovaní predmestí. I keď lokalita na Račianskej ulici v Bratislave sa už zďaleka za predmestie považovať nedá, mnohé z vtedy povedaného o neujasnenosti rozvoja mesta a zásahoch investorov a dodávateľov, žiaľ, platí dodnes, ba často ešte vypuklejšie. Spomeňme len nedávne prípady likvidácie celých štruktúr hodnotnej priemyselnej architektúry, tzv. bratislavského industriálu, ktorý bol síce pôvodne tiež na periférii mesta, no po jeho obrastení mestom a investorskou žiadzou sa prepadol na úplnú perifériu záujmu a nakoniec i do histórie. Je zarážajúce, ako sa späť v inom garde vkráda periférnosť, provinčnosť na miesta, ktoré mali svojho nezameniteľného genia loci, ale popol aj na hlavu architektov.
Stále nasledovaniahodným príkladom vstupu do bývalých periférií je urbanizmus Račianskej ulice, bývalej „Februárky“, založený architektom Štefanom Svetkom v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Tandem Vitko – Kobák je dobre známy svojou posadnutosťou širšími súvislosťami, nielen priestorovými, ale i časovými, každej práce, ktorá sa čo i len sčasti dotýka verejného priestoru. Širší „februárkový“ aj bližší kontext s bývalým objektom AB Kozmetika prečítate, cítiť ho už v prvej urbanisticko-architektonickej štúdii lokality bývalého prevádzkového dvora firmy REDING z roku 2001. Aj v čerstvom prípade REDING TOWER 2 našťastie „nič nezabudli“ a ešte zvládli sa aj „niečo naučiť“. Tým mám na mysli, že neostali mentálne ukotvení v žírnych rokoch 1. dekády milénia a posúvali sa v hľadaní primeranosti ďalej. Treba podotknúť, že v tomto hľadaní nepomohla iba zmenená doba, ale významne aj investor diela.
O vkladaní, uzatváraní a otváraní
Vráťme sa teda k tým pocitom. Čím som starší, akoby ma viac navigovali. Sú to často stopy nejasných zážitkov, ktoré ma konfrontujú s realitou. Takými ulicami, ako je Račianska, prejde človek v živote x-krát, ale nevenuje im zvláštnu pozornosť. Situácia sa môže rapídne zmeniť odobratím či vložením objemov a prvkov. Už si takmer zvykáme, že novou zástavbou čosi mizne. Je to vcelku prirodzené, ale záleží aj na spôsobe, akým sa to deje. Tu boli oddávna kulisou brehy vinohradov a silueta Karpát – bežné, celkom samozrejmé. Sediac v električke či aute si ich málokedy uvedomíte. Zlý pocit prichádza, ak vás zopár, hoc aj pekných, škatuliek odreže od tejto siluety. Čosi vám na tom prekáža, ale nakoniec si poväčšine zvyknete.
Architekti Peter Vitko a Kornel Kobák so svojím tímom predišli tejto vnútornej kolízii. Pred časom zrealizovaný „hlavový“ objekt centrály spoločnosti REDING ponechali bez zásahu vo svojej náležitej podobe. Už pri ňom založili princíp kolmého osadenia administratívneho bloku užšou štítovou stranou do ulice. Ponad nízku dvojpodlažnú časť možno z dostatočného odstupu naďalej vnímať chrbty vinohradov. V 2. etape autori vložili poza a vedľa pôvodného objektu novú štruktúru v podobe ležatého obráteného F. Tvoria ju dva administratívne bloky citujúce hlavný blok 1. etapy a nízka pozdĺžna hmota garážovacieho traktu, ktorá nepresahuje tri bežné podlažia a je čiastočne zasunutá do päty svahu. Nie často videné orientovanie otvoreného nádvoria do ulice evokuje noblesnosť starých dobrých čias. Verejne prístupné a mierne vyvýšené mikronámestie s prevýšenou agorou so stĺpmi tvaru V je súčasne tou najlacnejšiou vstupnou halou. Chce sa vám na ňom i chvíľu pobudnúť a len tak sledovať javisko života. Nádvorie by mal z juhozápadnej strany uzatvárať druhý administratívny blok. Jeho nezrealizovanie je (zatiaľ) jediným výraznejším nedostatkom diela.
Celkovo však práca s vloženými a vynechanými objemami navodzuje pocit prirodzeného „upratania“ priestoru, jednoducho, že práve takto to malo byť. To je zároveň predpoklad, že i po mnohých rokoch bude celý komplex rovnako dobre fungovať – smerom navonok i dovnútra. A ak sa ešte raz vrátime k tak cenenej Svetkovej Februárke, je tu s odstupom času ďalší nasledovaniahodný príspevok k urbanizovaniu prelúk či celých úsekov nielen Račianskej ulice.
O rozhodovaní a striedmej sviežosti
Ak je dobre vymyslený urbanistický a hmotovo-priestorový koncept, nakresliť, vyprojektovať dom by už malo byť hračkou. Známe typologické druhy, prevádzkové schémy, konštrukčné detaily a všadeprítomné normy, predpisy a certifikácie. No ak sa príliš podvolíte ich diktátu, zrazu nerobíte architektúru, ale puzzle. Medzi týmito kamienkami a kameňmi sa autori dokázali pohybovať s istou gráciou. Dom má zopár osvedčených prvkov a riešení, i takých, o ktorých by ste si mohli myslieť, že „takto sa to nerobí“. Pri vnímaní celku i detailov som však nemal pocit silenosti alebo napätia. Napríklad oproti 1. etape, kde je garáž situovaná „normálne“ do suterénu budovy, v REDING TOWER 2 je v samostatnom trakte, ktorý dokonca nie je priamo komunikačne prepojený s administratívnymi blokmi. Je navrhnutý ako poschodové verejné parkovisko v demokratickom duchu, kde nezohrávajú úlohu nejaké privilégiá (aj to môže byť rozmer architektúry).
Ak teda prídete do práce autom, čo napokon pri vynikajúcom dopravnom napojení všetkého druhu vrátane cyklotrás vôbec nemusíte, z garáže vyjdete na vzduch do pasáže umne spájajúcej parter 1. etapy s novým nádvorím a ďalej krytou arkádou do administratívneho bloku. Iste v tomto rozhodnutí zavážili aj geologické podmienky a hladina spodnej vody, pre ktorú bola nula-nula nakoniec zdvihnutá asi 1,2 m nad úroveň pôvodného terénu. Toto rozhodnutie, ktoré nešlo „proti prírode“, má zopár dobrých dopadov: vyvýšené nádvorie s veľmi miernymi šikmými bezbariérovými rampami a úsporu zabudovaných materiálov, energií a nákladov na prevádzku. Aj z ďalších výberov a rozhodnutí necítiť kolízie či stres. Priznanie funkcie na fasádach je tradičné i svieže zároveň. Napriek výraznému zníženiu diapazónu materiálov oproti 1. etape nepôsobí komplex ako celok aj z výtvarného hľadiska podvýživene. Presklené fasády nenápadne citujú v rastri vetracích okien REDING 1. Nízky vnútorný parapet nepriehľadnej časti napomáha staticky i pocitu bezpečnosti a poskytuje dobrý výhľad na dianie v parteri. „Patchwork“ z pásov z ťahokovu s rôznou veľkosťou sieťového rastra, do ktorého je zabalený parkovací dom, pôsobí nenápadne, pritom nie nudne. Plné betónové steny odľahčuje perforácia kruhovými otvormi, ktoré umožňujú prirodzené presvetlenie i vetranie modulu garáže s komunikačnými rampami. Princíp „striedmej sviežosti“ sa uplatnil prirodzene aj v interiéri, pokiaľ bol v aktuálnom čase zrealizovaný. Príjemne dimenzovaná aj dizajnovaná vstupná hala je len malým informačným a distribučným centrom, nerezignuje však na moment dôležitého prvého pohľadu a dojmu návštevníka. Kancelárske priestory sú vzdušné, svetlé i s prirodzeným vetraním a s prakticky neobmedzenou variabilitou pre veľkých i malých užívateľov.
O zelenom pláne
O ekologických princípoch autori iste nerozmýšľali len v duchu všeobecného trendu a vyhli sa často formálnym gestám. Okrem technológií a riešení ohľaduplných k prostrediu, ktoré sú už pomerne bežné, i keď stále nie samozrejmé, sa zamerali skôr na psychiku človeka vo vzťahu k jestvujúcej, aj keď v tomto prípade už značne premenenej, okolitej krajine. Jemne mu ju pripomínajú, servírujú v rôznych dávkach a súvislostiach v interiéri i exteriéri. Páči sa mi, že zamestnanec aj návštevník budovy prakticky nikde v dome (okrem zázemia) nestratí vizuálny kontakt s prírodným rámcom. Pôsobí to veľmi upokojujúco a iste to nie je bezvýznamné ani z hľadiska produktivity či kreativity zamestnancov. Opticky nadväzujúc na úbočia vinohradov je strecha garážového traktu „zelená“ a na jeho fasádu je natiahnutá pavučina vodiacich laniek na obrastenie popínavými či ako vinič sa ovínajúcimi rastlinami. Zeleň z vinohradov, strechy a fasád tak môže podľa vlastného zeleného plánu postupne prerásť až do priestoru nádvoria a výsadby v areáli.
O primeranosti
Otázku z nadpisu by sa žiadalo obmeniť na „koľko ÚSILIA stojí primeranosť?“ Lebo okrem finančných, úžitkových a mnohých ďalších, zväčša ekonomických, parametrov, ktoré nastavuje investor, je tu snaha autorov o jedinečnosť a vlastnú výpoveď. Ak ju, ako v tvorbe AVK ARCHITECTS, sprevádza snaha naplniť požiadavky a neuškodiť (klientovi, okoliu atď.), vybalansovať medzi týmito pólmi nie je vôbec ľahká úloha. Cestou, prostriedkom je – ako v dobrých rodinách – primeranosť. Tento dom je silnou ukážkou vedomej kultivovanej primeranosti pre túto zvláštnu dobu i smerom do budúcna
Poznámka:
1 Špaček, Róbert: Keď mesto nemá názor, investor chce a architekti vedia. ARCH 10, 2005, č. 1, s. 18 – 23.
0 comments
add comment
