Návrh domu podliehal polohe na konci cesty: ťažiskový z pohľadu vstupu a rovnováhy medzi dvomi líniami zástavby po stranách. Koncipovaný je ako symetrický pavilón rozdelený na jednotlivé funkčné časti. Architektúra je členená hmatateľne podľa zvoleného tvaru, úroveň výškového členenia minimálna, so zachovaním bezbariérového pohybu. Obytná časť je oddelená od technickej – výraznou betónovou konzolou – strechou pre prechod medzi dvomi časťami domu. Vytvorený tunel sa zužuje k vstupu od ulice a naopak rozširuje smerom do hĺbky priestoru vjazdu, opakom je princíp otvárania sa átria s bazénom do západnej strany. Otvor v strope tohoto tieneného prechodu končí pri vybiehajúcich schodoch v ťažiskovej hmote nadstavby, ktorá dominuje v odlišnom materiálovom aj hmotovom členení. Táto časť domu je zámerne odlišná, nachádza sa ako jediná v inej výškovej úrovni a vytvára kompozičné a funkčné spojenie medzi technickou a obytnou časťou. Dispozícia domu je pomerne jednoduchá a účelne smeruje k dominantnému priestoru átria.