Radnice v Säynätsalo

Mesto leží na súostroví pri jazere Päijänne. Mestská rada po založení mesta vyhlásila súťaž o návrh mestskej radnice, ktorú vyhral fínsky architekt Alvar Aalto s odvážnou momumentálnou stavbou. Aalto po naliehaní radu presvedčil a v roku 1952 bola stavba dokončená.
Občianske centrum je komplex tvorený dvoma hlavnými budovami a dominantnou zasadačkou. V obdĺžnikovej budove sídli zasadačka a okolo nádvoria sa tiahnu priestory s kanceláriami v tvare U. Na nádvorie sa vstupuje dvomi schodiskami. Priamočiare východné zo žulového kameňa a nepravidelné západné tvorené stupňovitým trávnikom podopreným drevenými doskami. Celá plocha nádvoria je vyvýšená o jeden stupeň oproti okoliu.
Vstupy do hlavných budov sú presklené a obopínajú nádvorie. Priamo oproti je uzavreté murované schodisko vedúce do zasadačky. Schodisko je izolované, svetlo preniká len cez svetlíky v hornej časti. Vedie do najdominantnejšej časti komplexu – zasadačky. Miestnosť má štvorcový pôdorys so 17 m vysokými stenami. Na strope sú odhalené drevené trámy podopierajúce konštrukciu vychádzajúce z dvoch zväzkov. Trámy negujú mohutný vzhľad budovy. Priestor je prirodzene osvetlený oknami na západnej stene. Táto miestnosť bola najviac provokujúcim aspektom návrhu. Obecné zastupiteľstvo bolo skeptické pri predstave masívnej miestnosti vzhľadom k malej rozlohe mestečka. Naviac, murovanie takejto miestnosti by vyšlo veľmi draho. Po dlhšom Aaltovom naliehaní poslanci pristúpili na návrh.
Knižnica bola založená v Säynätsalo v roku 1926. Pôvodne fungovala v klubovni školskej budovy, ktorú navrhol architekt Wivi Lönn. Aaltovim zámerom bolo vytvoriť výraznú knižnicu v malom meste, v ktorej by sa návštevník cítil, že je jeho vlastná a inšpirovala by ľudí, aby čítali a rozvíjali sa. Zasadil ju do obdĺžnikovej budovy. Okná pozdĺž steny zabezpečujú celodenné presvetlenie. Od roku 1993 slúži ako pobočka krajského mesta.
Stavbu neovplyvnila len moderna, ale vo veľkej miere ju ovplyvnila renesancia a stredoveká talianska architektúra. Nielen veža nepriamo pripomína svojho oponenta v Siene ale rozvrhnutie nádvoria čiastočne odkazuje na Piazza San Marco v Benátkach. Kniznica a občianske priestory smerujúce do nádvoria nadväzujú na Piazza Vecchia v Bergame. Malé detaily tiež poukazujú na inšpiráciu z Talianska (napr. stupňovité schodisko). Alvar Aalto navrhol radnicu ako kompletné umelecké dielo, čo sa odráža v návrhu aj malých detailov a nábytku špeciálne určeného pre túto budovu
V roku 1993 sa stala chránenou pamiatkou. Dva roky na to radnica začala s rekonštrukciou. Obnova skončila na Aaltove 100. narodeniny v roku 1998.