Rekonstrukce a dostavba domu, Plavecké Podhradie
metóda
N/architektúry domov série BCJK vznikajú aplikovaním jednoduchých parametrov na lokálny problém. Lokálny problém pracuje s hraničnými – slabými alebo silnými, vonkajšími alebo vnútornými – faktormi. Vonkajšie problémy sú dané fyzickým umiestnením stavby, vnútorné sú ovládané autorsko-klientskými momentálnymi predstavami domu ako takého a konkrétneho programu.
Aplikácia parametra je často hyperbolizovaná a reduktívna vo vzťahu k možnostiam existujúceho architektonického vesmíru. Forma sa snaží dôsledne sledovať aplikovaný parameter. Presnejšie povedané, vzniká ako výber možností „obalenia“ navrhnutého modelu usporiadania, tak aby toto vytvorené usporiadanie svojimi prostriedkami pôsobenia čo najviac podporovala. Tektonika formy je výsledkom snahy za každú cenu sa prispôsobiť „riešeniu“ parametrického problému, ikonické a spektakulárne pôsobenie je len bočným produktom vznikajúcim pri dosahovaní tohto cieľa.
Forma domov BCJK by mohla byť iná, nemôže byť však odlišná bez toho, aby nebola odlišná informácia parametra, ktorý nesie. Forma domov BCJK neodkazuje na nič iné, len na prosté vstupné parametre a reziduálnu autorskú estetiku (tá sa uplatní ako určujúce kritérium výberu v prípade, ak nie je možné v niektorých fázach „obaľovania“ jasne povedať, aká forma najviac podporí rozvíjanie sledovaného parametra).
aplikácia
Lokálnym problémom domu B je tesnosť definovaná limitnými priestorovými podmienkami a ambicióznym programom klienta. Technicky, funkčne a esteticky nevyhovujúci objekt prístavby garáže, medzi dvoma štítmi sedlových striech, na hraniciach troch pozemkov, sa asanáciou mení na priestor doplnenia a expanzie existujúceho spôsobu klientovho obývania historického objektu domu majordóma neďalekého kaštieľa. Občasné obývanie sa mení na stále, a v získanom priestore je doplnené o ďalšie programy pohybujúce sa medzi bývaním a prácou, štúdiom a prednášaním, stretávaním a ukrývaním, prechádzaním a zotrvávaním, pozorovaním a premýšľaním. Projekt domu B hľadá odpoveď na požiadavky a obmedzenia v procese vtesnávania riadeného parametrami výhľadov a nepozerania sa, priaznivého oslnenia, zachovania „dobrého hmotového vzťahu“ k susedom, ktoré spolu s programovými parametrami a polohou napojenia na existujúci obytné priestory informujú priestorovú organizáciu a obálku projektu.
Dom B je väčší ako priestor pôvodnej stavby garáže. Vtesnáva svoje objemové nároky medzi fyzické a legislatívne hranice. Dve štítové steny pôvodnej zástavby a dve hranice susedných pozemkov definujú veľmi striktne polohu a „slepý“ charakter severnej, západnej a južnej fasády, čim vytvárajú zvýšené nároky na riešenie vhodného oslnenia. Forma domu B je vytláčaná smerom na východ do priestoru dvora a ulice a do výšky hrebeňov susediacich sedlových striech. Takto definovaná obálka je deformovaná stláčaním strechy a prispôsobuje sa tvarovo a výškovo svojmu okoliu. Lokálne sú aplikované ďalšie stlačenia a vtlačenia vytvárajúce podmienky pre legislatívne neproblematické presvetlenie prostredníctvom svetelných a priestorových káps.
Dom B je plošne väčší ako by ponúklo výškovo bezkonfliktné predĺženie podlaží existujúceho historického domu. Dve výškové úrovne sú nahradené troma s rozdielnymi svetlými výškami. Sekvencia schodísk prepájajúca päť samostatných úrovní je nielen vytvorením požadovanej komunikačnej slučky medzi starým a novým ale stáva sa organizačným princípom priestorov domu B.
Aplikovaním rôznorodých parametrov vzniká medzi pretláčanou obálkou a sekvenciou úrovní a schodísk lokálne špecifikovaný špirálovitý priestor. Tento plynule prepája jednotlivé poschodia, priestory a programy ale zároveň je prostredníctvom stlačení a vtlačení obálky diferencovaný na sled rôznorodých typov priestorov s vlastným typom osvetlenia, výhľadov a atmosféry. Tieto sú potom obsadzované a obývané tečúcimi programami alebo sú ich používaním nanovo definované.
Program domu B je väčší ako objem domu B. Jednotlivé programy sa v navrhovanom priestore tlačia, prekladajú, striedajú, miešajú. Existujú buď ako minimálne zázemia alebo ako náznaky možného používania, striedajú sa v čase alebo splývajú do nových typov aktivít.
výsledok
Dom B je väčší ako kontext okolitej dediny, ale vtesnáva sa. Balansuje na hranici medzi postojom a prispôsobením sa. Má dve tváre.
Strohú, pragmatickú, vymedzujúcu juhozápadnú fasádu na hranici s cudzími pozemkami, ktorých budúcnosť predpovedá typická zástavba posledných rokov. Nekomunikuje s nimi, drzo im ukazuje svoju skutočnú výšku troch podlaží a prostredníctvom stlačení a pretlačení smerom do vnútra svojej hmoty naberá potrebné južné svetlo. Je hradbou, ktorej architektúra neslúži potrebám okolia.
Druhá tvár domu, severovýchodná, otvorená a komunikatívna, je fasádou otočenou do súkromného dvora a za ním do priestoru ulice. Prostredníctvom svojej geometrie komunikuje so svojím okolím. Vystupuje svojim objemom z tiesne prieluky do priestoru dvora, ktorý si takto prostredníctvom otvorov vstupu a terasy privlastňuje. Svoje nafúknutie však koriguje lokálnymi deformáciami. Na úrovni dvora sa vtláča do hmoty priestor vstupu, ktorého steny sa vracajú späť k pôvodnému domu. Stlačenie úrovne strechy koriguje skutočnú výšku troch podlaží na dve a prispôsobuje sa šikmými rovinami strechy mierke a charakteru zástavby, v ktorej je dom B vložený. Veľkorysé perforácie okien tejto fasády vo svojej ploche akumulujú potrebné množstvo severovýchodného svetla a zároveň ponúkajú vizuálne prepojenia domu a viacerých priestorových plánov okolia. Dom a vrstva korún stromov vlastného dvora, doma a hlavná ulica, dom a ruina hradu Plaveckého hradu. Táto fasáda je rozhraním vytvárajúcim bohatú sieť vzťahov medzi domom a jeho okolitým prostredím.
Dom B je väčší ako Dom B. Technicky prístavba k staršiemu domu s bohatou históriu je skôr katalyzátorom zmeny ako pridaním alebo doplnením.
Dom B je súčasťou celku, ktorého história má viacero príbehov obývania a používania. Tieto sú zaznamenané v existujúcom objekte a čitateľné v rôznych typoch hraníc, vstupov, záhrad, priestorov, konštrukcií, materiálov a charakterov. Dom B sa vtesnáva do štruktúry tohto súdržného celku, avšak zároveň prináša programové a architektonické ambície, ktoré tento celok prekračujú a prepisujú ho. Existujúce vidiecke hierarchické bývanie na jednej úrovni pod sedlovou strechou, s predným vstupným a zadným servisným dvorom a slepými zakončeniami pohybov sa mení na komplex s viacerými rozdielnymi ale rovnocennými prostrediami a úrovňami prepojenými novou horizontálnou a vertikálnou slučkou pohybu. Dom B je uzlom v komplexnej tkanive existujúcej situácie.
Dom B je väčší ako dom na rodinné bývanie. Pôvodný program bol v procese navrhovania nahustený o viaceré ďalšie možné funkcie a používania. Dve samostatné bytové jednotky bojujú o metre kubické s priestorovými nárokmi majiteľa vedca, pedagóga a zberateľa umenia. Dom B je bývaním, hosťovským bývaním, seminárnym priestorom, pracovňou, študovňou, knižnicou, galériou. Je priestorom kolektívnym i individuálnym, priestorom stretnutí i samoty. Tieto priestory používania vznikajú, trvajú a zanikajú majiteľovou prítomnosťou v špirálovite stúpajúcom priestore, ktorý je lokálne špecifikovaný svetelnými a kontextuálnymi deformáciami obalu. Fyzický priestor domu B svojimi geometrickými a svetelnými danosťami vytvára prostredia usilujúce o zachytenie a ukotvenie tekutých programov, ktoré sa medzi sebou striedajú, prepletajú a miešajú. Dom B je nástrojom na manifestáciu a sprítomňovanie mnohosti klientových aktivít. Nástrojom, ktorý skôr ako súhrn typologických riešení, ponúka rôznosť priestorových kvalít a charakterov vytvárajúcich potenciály možných obývaní.
N/architektúry domov série BCJK vznikajú aplikovaním jednoduchých parametrov na lokálny problém. Lokálny problém pracuje s hraničnými – slabými alebo silnými, vonkajšími alebo vnútornými – faktormi. Vonkajšie problémy sú dané fyzickým umiestnením stavby, vnútorné sú ovládané autorsko-klientskými momentálnymi predstavami domu ako takého a konkrétneho programu.
Aplikácia parametra je často hyperbolizovaná a reduktívna vo vzťahu k možnostiam existujúceho architektonického vesmíru. Forma sa snaží dôsledne sledovať aplikovaný parameter. Presnejšie povedané, vzniká ako výber možností „obalenia“ navrhnutého modelu usporiadania, tak aby toto vytvorené usporiadanie svojimi prostriedkami pôsobenia čo najviac podporovala. Tektonika formy je výsledkom snahy za každú cenu sa prispôsobiť „riešeniu“ parametrického problému, ikonické a spektakulárne pôsobenie je len bočným produktom vznikajúcim pri dosahovaní tohto cieľa.
Forma domov BCJK by mohla byť iná, nemôže byť však odlišná bez toho, aby nebola odlišná informácia parametra, ktorý nesie. Forma domov BCJK neodkazuje na nič iné, len na prosté vstupné parametre a reziduálnu autorskú estetiku (tá sa uplatní ako určujúce kritérium výberu v prípade, ak nie je možné v niektorých fázach „obaľovania“ jasne povedať, aká forma najviac podporí rozvíjanie sledovaného parametra).
aplikácia
Lokálnym problémom domu B je tesnosť definovaná limitnými priestorovými podmienkami a ambicióznym programom klienta. Technicky, funkčne a esteticky nevyhovujúci objekt prístavby garáže, medzi dvoma štítmi sedlových striech, na hraniciach troch pozemkov, sa asanáciou mení na priestor doplnenia a expanzie existujúceho spôsobu klientovho obývania historického objektu domu majordóma neďalekého kaštieľa. Občasné obývanie sa mení na stále, a v získanom priestore je doplnené o ďalšie programy pohybujúce sa medzi bývaním a prácou, štúdiom a prednášaním, stretávaním a ukrývaním, prechádzaním a zotrvávaním, pozorovaním a premýšľaním. Projekt domu B hľadá odpoveď na požiadavky a obmedzenia v procese vtesnávania riadeného parametrami výhľadov a nepozerania sa, priaznivého oslnenia, zachovania „dobrého hmotového vzťahu“ k susedom, ktoré spolu s programovými parametrami a polohou napojenia na existujúci obytné priestory informujú priestorovú organizáciu a obálku projektu.
Dom B je väčší ako priestor pôvodnej stavby garáže. Vtesnáva svoje objemové nároky medzi fyzické a legislatívne hranice. Dve štítové steny pôvodnej zástavby a dve hranice susedných pozemkov definujú veľmi striktne polohu a „slepý“ charakter severnej, západnej a južnej fasády, čim vytvárajú zvýšené nároky na riešenie vhodného oslnenia. Forma domu B je vytláčaná smerom na východ do priestoru dvora a ulice a do výšky hrebeňov susediacich sedlových striech. Takto definovaná obálka je deformovaná stláčaním strechy a prispôsobuje sa tvarovo a výškovo svojmu okoliu. Lokálne sú aplikované ďalšie stlačenia a vtlačenia vytvárajúce podmienky pre legislatívne neproblematické presvetlenie prostredníctvom svetelných a priestorových káps.
Dom B je plošne väčší ako by ponúklo výškovo bezkonfliktné predĺženie podlaží existujúceho historického domu. Dve výškové úrovne sú nahradené troma s rozdielnymi svetlými výškami. Sekvencia schodísk prepájajúca päť samostatných úrovní je nielen vytvorením požadovanej komunikačnej slučky medzi starým a novým ale stáva sa organizačným princípom priestorov domu B.
Aplikovaním rôznorodých parametrov vzniká medzi pretláčanou obálkou a sekvenciou úrovní a schodísk lokálne špecifikovaný špirálovitý priestor. Tento plynule prepája jednotlivé poschodia, priestory a programy ale zároveň je prostredníctvom stlačení a vtlačení obálky diferencovaný na sled rôznorodých typov priestorov s vlastným typom osvetlenia, výhľadov a atmosféry. Tieto sú potom obsadzované a obývané tečúcimi programami alebo sú ich používaním nanovo definované.
Program domu B je väčší ako objem domu B. Jednotlivé programy sa v navrhovanom priestore tlačia, prekladajú, striedajú, miešajú. Existujú buď ako minimálne zázemia alebo ako náznaky možného používania, striedajú sa v čase alebo splývajú do nových typov aktivít.
výsledok
Dom B je väčší ako kontext okolitej dediny, ale vtesnáva sa. Balansuje na hranici medzi postojom a prispôsobením sa. Má dve tváre.
Strohú, pragmatickú, vymedzujúcu juhozápadnú fasádu na hranici s cudzími pozemkami, ktorých budúcnosť predpovedá typická zástavba posledných rokov. Nekomunikuje s nimi, drzo im ukazuje svoju skutočnú výšku troch podlaží a prostredníctvom stlačení a pretlačení smerom do vnútra svojej hmoty naberá potrebné južné svetlo. Je hradbou, ktorej architektúra neslúži potrebám okolia.
Druhá tvár domu, severovýchodná, otvorená a komunikatívna, je fasádou otočenou do súkromného dvora a za ním do priestoru ulice. Prostredníctvom svojej geometrie komunikuje so svojím okolím. Vystupuje svojim objemom z tiesne prieluky do priestoru dvora, ktorý si takto prostredníctvom otvorov vstupu a terasy privlastňuje. Svoje nafúknutie však koriguje lokálnymi deformáciami. Na úrovni dvora sa vtláča do hmoty priestor vstupu, ktorého steny sa vracajú späť k pôvodnému domu. Stlačenie úrovne strechy koriguje skutočnú výšku troch podlaží na dve a prispôsobuje sa šikmými rovinami strechy mierke a charakteru zástavby, v ktorej je dom B vložený. Veľkorysé perforácie okien tejto fasády vo svojej ploche akumulujú potrebné množstvo severovýchodného svetla a zároveň ponúkajú vizuálne prepojenia domu a viacerých priestorových plánov okolia. Dom a vrstva korún stromov vlastného dvora, doma a hlavná ulica, dom a ruina hradu Plaveckého hradu. Táto fasáda je rozhraním vytvárajúcim bohatú sieť vzťahov medzi domom a jeho okolitým prostredím.
Dom B je väčší ako Dom B. Technicky prístavba k staršiemu domu s bohatou históriu je skôr katalyzátorom zmeny ako pridaním alebo doplnením.
Dom B je súčasťou celku, ktorého história má viacero príbehov obývania a používania. Tieto sú zaznamenané v existujúcom objekte a čitateľné v rôznych typoch hraníc, vstupov, záhrad, priestorov, konštrukcií, materiálov a charakterov. Dom B sa vtesnáva do štruktúry tohto súdržného celku, avšak zároveň prináša programové a architektonické ambície, ktoré tento celok prekračujú a prepisujú ho. Existujúce vidiecke hierarchické bývanie na jednej úrovni pod sedlovou strechou, s predným vstupným a zadným servisným dvorom a slepými zakončeniami pohybov sa mení na komplex s viacerými rozdielnymi ale rovnocennými prostrediami a úrovňami prepojenými novou horizontálnou a vertikálnou slučkou pohybu. Dom B je uzlom v komplexnej tkanive existujúcej situácie.
Dom B je väčší ako dom na rodinné bývanie. Pôvodný program bol v procese navrhovania nahustený o viaceré ďalšie možné funkcie a používania. Dve samostatné bytové jednotky bojujú o metre kubické s priestorovými nárokmi majiteľa vedca, pedagóga a zberateľa umenia. Dom B je bývaním, hosťovským bývaním, seminárnym priestorom, pracovňou, študovňou, knižnicou, galériou. Je priestorom kolektívnym i individuálnym, priestorom stretnutí i samoty. Tieto priestory používania vznikajú, trvajú a zanikajú majiteľovou prítomnosťou v špirálovite stúpajúcom priestore, ktorý je lokálne špecifikovaný svetelnými a kontextuálnymi deformáciami obalu. Fyzický priestor domu B svojimi geometrickými a svetelnými danosťami vytvára prostredia usilujúce o zachytenie a ukotvenie tekutých programov, ktoré sa medzi sebou striedajú, prepletajú a miešajú. Dom B je nástrojom na manifestáciu a sprítomňovanie mnohosti klientových aktivít. Nástrojom, ktorý skôr ako súhrn typologických riešení, ponúka rôznosť priestorových kvalít a charakterov vytvárajúcich potenciály možných obývaní.
0 comments
add comment
