Obchodno-spoločenský komplex na Kamennom námestí v Bratislave
Obchodný dom a hotel Kyjev
História prestavby a modernizácie centra Bratislavy, po výrazných zásahoch v medzivojnovom období, pokračovala rokom 1960, kedy bola vyhlásená súťaž na obchodno-spoločenské centrum, vo východnej časti centra mesta. Víťazom jednej z najväčších súťaží v povojnovej ére Bratislavy sa stal projekt vtedy len tridsať ročného architekta Ivana Matušíka. Silný neskoromoderný koncept komplexu, ktorý pozostával z výraznej trojhrannej figúry obchodného domu spojenej s výškovým objektom, navrhnutom až v klasicky modernistickom koncepte 1), vertikály stojacej na dlhej horizontálnej doske podnože, bol realizovaný takmer presne podľa súťažného návrhu.
Inak to už bolo s celkovým urbanistickým konceptom, ktorý architekt taktiež podrobne rozpracoval ako nové obchodno-spoločenské centrum mesta. Plánovaný veľkorysý komplex s rozvoľnenou zástavbou, ktorý mal nahradiť tradičnú blokovú štruktúru, bol zhmotnením dobových predstáv o modernom budovaní mesta. Realizoval sa však len čiastočne. Okrem obchodného domu a hotela postavili v ich susedstve trojicu administratívnych objektov, ktoré nahradili časť pôvodnej štruktúry, zvyšok zástavby z 20. rokov minulého storočia stojí na námestí dodnes.
Architekt Matušík, napriek čiastočnému neúspechu pri realizácii svojho širokého konceptu, dokázal počas temer 20 ročnej výstavby komplexu dohliadať na realizáciu všetkých technických a remeselných detailov, ktorých prevedenie a funkčnosť sú zriedkavým príkladom toho, že aj v období socialistickej éry sa darilo zrealizovať kvalitnú architektúru aj po jej materiálovej stránke. Architektovo najvýznamnejšie dielo patrí k špičke československej tvorby šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. V rámci spoločenských súvislostí je potrebné spomenúť, že obchodný dom bol v čase svojej realizácie prvým svojho druhu v Československu. Predstavoval nový model predaja, priniesol mnoho technických noviniek a výnimočných riešení ako sú zasúvacie vstupné portály s tepelnou clonou, patentované, tzv. záskočkové, hliníkové profily na uchytenie sklenených tabúl výkladov a veľkých okenných otvorov, novo skonštruovaný detail obvodového plášťa ubytovacej časti hotela so skleneným obkladom, hliníkovými profilmi a travertínovou parapetnou doskou ale aj unikátne konštrukčné riešenie prechodu oceľobetónového skeletu spoločenskej časti do oceľového skeletu ubytovacej časti hotela. Jedinečným je aj remeselne špičkovo zvládnutý obklad fasády travertínom systémom fládrovania.
Okrem výnimočnej technickej a architektonickej práce je komplex na Kamennom námestí známy aj hodnotnými výtvarnými dielami a dizajnom od súdobých významných československých umelcov, pričom azda najznámejšou je zvonkohra na fasáde obchodného domu, nazývaná aj bratislavským „orlojom“ od J. Kočiša. Väčšina spomínaných hodnôt je dodnes zachovaných a napriek niekoľkým neodborným a necitlivým zásahom možno na tomto komplexe sledovať autentický prejav architektúry šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Toto dielo bolo odborníkmi pozitívne hodnotené od svojho vzniku až do dnes. Roku 1970 udelili architektovi I. Matušíkovi za realizáciu obchodného domu najvyššiu domácu architektonickú cenu, Cenu Dušana Jurkoviča a získal ocenenia na rôznych prehliadkach doma i v zahraničí 2). Dobové kritiky označovali obchodný dom a hotel za mimoriadne dielo, ktorého koncept „má trvalé hodnoty“ a na ktorom sa prejavil „nevšedný zmysel pre architektonickú kompozíciu a novátorstvo“ 3). Videli v nich „podnetný príklad“ pre ostatné československé mestá 4). Obchodný dom a hotel na Kamennom námestí v Bratislave nechýba v žiadnej relevantnej publikácii o slovenskej architektúre 20. storočia 5) a po roku 1989 dielo rezonuje aj v medzinárodnej architektonickej diskusii 6). Je pravidelným cieľom exkurzií študentov architektúry, architektov a širšej verejnosti zo Slovenska aj zahraničia a v rozličných anketách sa opakovane umiestňuje medzi desiatku najvýznamnejších stavieb 20. storočia na Slovensku.
Ako sme už viac krát napísali, je to dielo, ktoré patrí k vrcholu architektonickej tvorby na Slovensku a je nedeliteľnou súčasťou tváre nášho hlavného mesta, preto bol roku 2006 obchodný dom a hotel začlenený do národného a medzinárodného registra DOCOMOMO a taktiež boli niekoľko krát podané návrhy na vyhlásenie tohto komplexu za národnú kultúrnu pamiatku. Zatiaľ k poslednému návrhu, zaslanému na konci roku 2011, pamiatkový úrad nevydal stanovisko. No predošlé rozhodnutia ukazujú, že štátne inštitúcie nie sú naklonené ochrane tohto diela, akoby chceli oplatiť jeho radikálny zásah do historickej štruktúry mesta. Odvrátenie sa od histórie a dôraz na nové hodnoty, ako postoj charakteristický pre modernistický spôsob myslenia, je nesporne súčasťou dejín aj tohto diela, ku ktorému patrí aj zbúranie bloku historických budov v centre Bratislavy. Ale práve pochopenie nezmyselnosti kolobehu búrania bolo impulzom ku vzniku inštitucionálnej ochrany pamiatok v čase Veľkej francúzskej revolúcie 7). Už tá doba priniesla odkaz chrániť všetky vrstvy architektonického dedičstva, aj tie, ktoré v súčasnej politickej a spoločenskej situácii ešte nie sú úplne pochopené a akceptované ako hodné ochrany.
Peter Szalay, Katarína Andrášiová
V článku bol požitý výber textov z podnetu na zápis Obchodno-spoločenského centra na Kamennom námestí za národnú kultúrnu pamiatku, ktorý podala v roku 2011 Slovenská pracovná skupina DOCOMOMO.
Poznámky
1) Podobnú kompozíciu po prvý raz uplatnil architekt Gordon Bunshaft na budove Lever House v New Yorku (1952). V Európe to bol neskôr napríklad Arne Jacobsen na hoteli v centre Kodane (1960). Ide o charakteristickú neskoromodernistickú figúru, ktorú si I. Matušík vyskúšal už rok pred tým na súťažnom návrhu radnice v Toronte (1959).“ MORAVČÍKOVÁ Henrieta: Moderná architektúra v čase a predpoklady jej udržateľnosti. Architektura & urbanizmus 42, 2008, č. 3- 4, s. 191.
2) Hotel získal 1. cenu v Prehliadke architektonických prác za obdobie 1972 – 1973, ktorú organizoval Zväz slovenských architektov a 1. cenu v Prehliadke architektonických prác za obdobie 1971 – 1973, ktorú organizoval federálny Zväz architektov v Prahe. Obchodný dom a hotel získal ocenenie aj na medzinárodnom bienále architektúry v bulharskej Sofii roku 1980.
3) Kusý, Martin: Obchodný dom Prior v Bratislave. Výtvarný život, 1972, č. 3, s. 12 – 15.
4) Sirotek, Jaromír: Obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave. Architektura ČSSR, 1969, č. 6, s. 351 – 357.
5) Spomeňme aspoň ťažiskové diela: Kusý, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas , s. 164, 165; Pechar, Josef: Československá architektura. Praha, Odeon 1979, s. 162 – 164.; Dulla, Matúš – Moravčíková, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, s. 211 – 215.
6) Novotny, Maik – Konrad, Benjamin: Auf dem Tisch und unter dem Tisch. Dérive. Zeitschrift für Stadtforschung. 2005, No. 18.; Hurnaus, Hertha: Ostmoderne. Wallpaper UK. 2005, No 9.; Hurnaus, Hertha: Ostmoderne. Wallpaper Russia. 2005, No 9.; Hurnaus, Hertha: Ostmoderne. Magazin der Süddeutschen Zeitung. 2005, No. 19.; Topolčanská, Mária: Prior Store and Kyjev Hotel, Bratislava, Ivan Matušík, 1968 – 1973. A10 2007, No. May – June, p. 70.; www.ostmoderne.com
7) Naznačuje to aj samotný vznik pamiatkovej ochrany v období masívneho búrania pamiatok počas Veľkej francúzskej revolúcie. Viď BAKOŠ Ján: Intelektuál & pamiatka, Bratislava Kaligram 2004, s. 69 -77.
Inak to už bolo s celkovým urbanistickým konceptom, ktorý architekt taktiež podrobne rozpracoval ako nové obchodno-spoločenské centrum mesta. Plánovaný veľkorysý komplex s rozvoľnenou zástavbou, ktorý mal nahradiť tradičnú blokovú štruktúru, bol zhmotnením dobových predstáv o modernom budovaní mesta. Realizoval sa však len čiastočne. Okrem obchodného domu a hotela postavili v ich susedstve trojicu administratívnych objektov, ktoré nahradili časť pôvodnej štruktúry, zvyšok zástavby z 20. rokov minulého storočia stojí na námestí dodnes.
Architekt Matušík, napriek čiastočnému neúspechu pri realizácii svojho širokého konceptu, dokázal počas temer 20 ročnej výstavby komplexu dohliadať na realizáciu všetkých technických a remeselných detailov, ktorých prevedenie a funkčnosť sú zriedkavým príkladom toho, že aj v období socialistickej éry sa darilo zrealizovať kvalitnú architektúru aj po jej materiálovej stránke. Architektovo najvýznamnejšie dielo patrí k špičke československej tvorby šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. V rámci spoločenských súvislostí je potrebné spomenúť, že obchodný dom bol v čase svojej realizácie prvým svojho druhu v Československu. Predstavoval nový model predaja, priniesol mnoho technických noviniek a výnimočných riešení ako sú zasúvacie vstupné portály s tepelnou clonou, patentované, tzv. záskočkové, hliníkové profily na uchytenie sklenených tabúl výkladov a veľkých okenných otvorov, novo skonštruovaný detail obvodového plášťa ubytovacej časti hotela so skleneným obkladom, hliníkovými profilmi a travertínovou parapetnou doskou ale aj unikátne konštrukčné riešenie prechodu oceľobetónového skeletu spoločenskej časti do oceľového skeletu ubytovacej časti hotela. Jedinečným je aj remeselne špičkovo zvládnutý obklad fasády travertínom systémom fládrovania.
Okrem výnimočnej technickej a architektonickej práce je komplex na Kamennom námestí známy aj hodnotnými výtvarnými dielami a dizajnom od súdobých významných československých umelcov, pričom azda najznámejšou je zvonkohra na fasáde obchodného domu, nazývaná aj bratislavským „orlojom“ od J. Kočiša. Väčšina spomínaných hodnôt je dodnes zachovaných a napriek niekoľkým neodborným a necitlivým zásahom možno na tomto komplexe sledovať autentický prejav architektúry šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Toto dielo bolo odborníkmi pozitívne hodnotené od svojho vzniku až do dnes. Roku 1970 udelili architektovi I. Matušíkovi za realizáciu obchodného domu najvyššiu domácu architektonickú cenu, Cenu Dušana Jurkoviča a získal ocenenia na rôznych prehliadkach doma i v zahraničí 2). Dobové kritiky označovali obchodný dom a hotel za mimoriadne dielo, ktorého koncept „má trvalé hodnoty“ a na ktorom sa prejavil „nevšedný zmysel pre architektonickú kompozíciu a novátorstvo“ 3). Videli v nich „podnetný príklad“ pre ostatné československé mestá 4). Obchodný dom a hotel na Kamennom námestí v Bratislave nechýba v žiadnej relevantnej publikácii o slovenskej architektúre 20. storočia 5) a po roku 1989 dielo rezonuje aj v medzinárodnej architektonickej diskusii 6). Je pravidelným cieľom exkurzií študentov architektúry, architektov a širšej verejnosti zo Slovenska aj zahraničia a v rozličných anketách sa opakovane umiestňuje medzi desiatku najvýznamnejších stavieb 20. storočia na Slovensku.
Ako sme už viac krát napísali, je to dielo, ktoré patrí k vrcholu architektonickej tvorby na Slovensku a je nedeliteľnou súčasťou tváre nášho hlavného mesta, preto bol roku 2006 obchodný dom a hotel začlenený do národného a medzinárodného registra DOCOMOMO a taktiež boli niekoľko krát podané návrhy na vyhlásenie tohto komplexu za národnú kultúrnu pamiatku. Zatiaľ k poslednému návrhu, zaslanému na konci roku 2011, pamiatkový úrad nevydal stanovisko. No predošlé rozhodnutia ukazujú, že štátne inštitúcie nie sú naklonené ochrane tohto diela, akoby chceli oplatiť jeho radikálny zásah do historickej štruktúry mesta. Odvrátenie sa od histórie a dôraz na nové hodnoty, ako postoj charakteristický pre modernistický spôsob myslenia, je nesporne súčasťou dejín aj tohto diela, ku ktorému patrí aj zbúranie bloku historických budov v centre Bratislavy. Ale práve pochopenie nezmyselnosti kolobehu búrania bolo impulzom ku vzniku inštitucionálnej ochrany pamiatok v čase Veľkej francúzskej revolúcie 7). Už tá doba priniesla odkaz chrániť všetky vrstvy architektonického dedičstva, aj tie, ktoré v súčasnej politickej a spoločenskej situácii ešte nie sú úplne pochopené a akceptované ako hodné ochrany.
Peter Szalay, Katarína Andrášiová
V článku bol požitý výber textov z podnetu na zápis Obchodno-spoločenského centra na Kamennom námestí za národnú kultúrnu pamiatku, ktorý podala v roku 2011 Slovenská pracovná skupina DOCOMOMO.
Poznámky
2) Hotel získal 1. cenu v Prehliadke architektonických prác za obdobie 1972 – 1973, ktorú organizoval Zväz slovenských architektov a 1. cenu v Prehliadke architektonických prác za obdobie 1971 – 1973, ktorú organizoval federálny Zväz architektov v Prahe. Obchodný dom a hotel získal ocenenie aj na medzinárodnom bienále architektúry v bulharskej Sofii roku 1980.
3) Kusý, Martin: Obchodný dom Prior v Bratislave. Výtvarný život, 1972, č. 3, s. 12 – 15.
4) Sirotek, Jaromír: Obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave. Architektura ČSSR, 1969, č. 6, s. 351 – 357.
5) Spomeňme aspoň ťažiskové diela: Kusý, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas , s. 164, 165; Pechar, Josef: Československá architektura. Praha, Odeon 1979, s. 162 – 164.; Dulla, Matúš – Moravčíková, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, s. 211 – 215.
6) Novotny, Maik – Konrad, Benjamin: Auf dem Tisch und unter dem Tisch. Dérive. Zeitschrift für Stadtforschung. 2005, No. 18.; Hurnaus, Hertha: Ostmoderne. Wallpaper UK. 2005, No 9.; Hurnaus, Hertha: Ostmoderne. Wallpaper Russia. 2005, No 9.; Hurnaus, Hertha: Ostmoderne. Magazin der Süddeutschen Zeitung. 2005, No. 19.; Topolčanská, Mária: Prior Store and Kyjev Hotel, Bratislava, Ivan Matušík, 1968 – 1973. A10 2007, No. May – June, p. 70.; www.ostmoderne.com
7) Naznačuje to aj samotný vznik pamiatkovej ochrany v období masívneho búrania pamiatok počas Veľkej francúzskej revolúcie. Viď BAKOŠ Ján: Intelektuál & pamiatka, Bratislava Kaligram 2004, s. 69 -77.
0 comments
add comment
