Cenu ARCH 2014 získali zerozero za Kasárne/Kulturpark v Košiciach

Vo štvrtok 6. novembra 2014 bola v Moyzesovej sieni v Bratislave odovzdaná už sedemnásta Cena ARCH. Cena ARCH je prestížnou cenou za architektúru, od roku 1998 udeľovanou mienkotvorným odborným časopisom ARCH o architektúre a inej kultúre, ktorý od roku 2006 vydáva Vydavateľstvo Eurostav, s.r.o. Zámerom ceny je vyzdvihnúť pozoruhodné diela domácej architektonickej scény a prispieť tak k jej ďalšej kultivácii. Cena ARCH má vysoký profesionálny kredit, ktorý zabezpečuje účasť špičkových európskych architektov v porote. Jej špecifickým znakom je pravidlo, že sa do nej nemožno prihlásiť. Nominácie na Cenu ARCH udeľuje každoročne redakčná rada časopisu, ktorú tvoria významné osobnosti slovenskej a stredoeurópskej architektonickej scény.

O udelení Ceny ARCH 2014 rozhodovala medzinárodná porota v zložení Enrique Álvarez-Sala Walther (Španielsko), Andrea Bacová (šéfredaktorka časopisu ARCH, Slovensko), Irena Fialová (Česká republika), Juraj Hermann (Slovensko) a Andrej Hrausky (Slovinsko) v dňoch 10. - 12. septembra 2014. Porota posudzovala desať architektonických diel, ktoré na tohoročnú cenu nominovala redakčná rada časopisu. Boli to:

• Rodinný dom, Stupava (Pokorny architekti / Pavol Pokorný, spolupráca: Martin Bujna),
• Kasárne/Kulturpark, Košice (zerozero / Irakli Eristavi, autorská spolupráca: Pavol Šilla, Marcel Benčík, Gabriel Boženík, Milan Vlček, Silvia Šillová),
• SPOTs, Wuppertálska ulica, Košice (ATELIER11 / Matej Mihalič, Martin Mihály), Važecká ulica, Košice (Architektonické  štúdio Atrium / Michal Burák, Dušan Burák, Marek Ganz, spolupráca: Marek Bakalár, Marek Dubiel),
• Rekonštrukcia bytového domu, Rimavská Sobota (gutgut / Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Števo Polakovič, Ivan Príkopský, Jana Benková),
• Dom K2, Kynceľová (Paulíny Hovorka Architekti / Branislav Hovorka, Martin Paulíny, spolupráca na interiéri: Zuzana Reháková),
• Univerzitná knižnica, Katolícka univerzita, Ružomberok (a02 ateliér / Stanislav Šutvaj, A-projekt / Ján Potoma, spolupráca: Matúš Bišťan),
• Obytný súbor Nová Terasa, Košice (Vallo Sadovsky Architects / Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Branislav Husárik, Peter Janeček, Dušan Chupáč),
• IST - rodinný dom, Bratislava-Čunovo (jrkvc / Peter Jurkovič, spolupráca: Lukáš Kordík, Števo Polakovič),
• Bytový komplex Malý Dunaj III., Bratislava-Podunajské Biskupice (SPDe / Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher, spoluautorka: Petra Macháčová, spolupráca: Augustín Frolkovič, Matej Malina, Tomáš Meľuch, Tomáš Mihok, Zuzana Trnková),
• Rekreačná chalupa, Partizánska Ľupča (Martin Kusý, ml.).

Z hodnotenia poroty:

Enriaque Álvarez-Sala:
Architekt mal možnosť niečo nové postaviť - len a len svoje dielo. Vyťať všetky stromy a postaviť veľkú novú budovu, vďaka ktorej ho budú všetci poznať. Mohol s kasárňami urobiť čokoľvek, no on ich transformoval. Aj keď vyzerajú skoro rovnako ako predtým, stali sa úplne niečím iným. Rád by som architektovi poďakoval, že odolal vôli postaviť novú budovu. Už máme budov viac než dosť, nepotrebujeme ďalšie!

Juraj Hermann:
Považujem tento projekt za koncepčne veľmi čistý, perfektne realizovaný do najmenších detailov, s jasným materiálovým aj farebným konceptom. Je to projekt najvyššej európskej kvality.

Andrea Bacová:
Kulturpark je dobrý príklad, dobré posolstvo smerom k budúcim podobným projektom. Tohto roku som tam bola už po tretí raz a vždy tam nájdem nové myšlienky, zaujímavé riešenia problematiky prepojenia historickej a modernej architektúry do homogénnej jednoty. Je to veľký komplex a naozaj je nevyhnutné ho vidieť na vlastné oči a predovšetkým zažiť ho aj z pozície užívateľa.

Andrej Hrausky:
To nové je síce prítomné, ale chcelo by zostať neviditeľné. Je to veľmi inteligentné uvažovanie o celej záležitosti - stanoviť špecifickú kompozíciu starého a nového a tým ukázať, že Kasárne už kasárňami nie sú.

Irena Fialová:
Kulturpark Košice je niečo, čo je pre mňa na najvyššej európskej úrovni. Je to to najlepšie, čo sa dá vidieť. Nemyslím si, že sa to dalo spraviť lepšie... Bol to najkomplexnejší projekt zo všetkých. Využil potenciál miesta do úplného maxima. Ponúka niečo, čo tu predtým nebolo. Myslím, že je to excelentný príklad, ako by mali vyzerať verejné priestory... nie je tam jediný prvok - či v  budove, či v parku, či vo verejnom priestore -, na ktorý by nebolo myslené. A to je obdivuhodné. Je to skutočne vrcholová architektúra, nielen dizajn, koncept, ale aj realizácia.